Začiatkom minulého stočia Henry Ford priniesol pre amerických pracovníkov veľkú zmenu – skrátil 48-hodinový pracovný týždeň na 40 hodín. Americký veľkopodnikateľ správne predpokladal, že produktivita práce týmto krokom vzrastie.
O niekoľko dekád neskôr slávny britský ekonóm John Maynard Keynes predpokladal, že rast produktivity práce bude taký silný, že o sto rokov sa bude pracovať len 15 hodín týždenne. Mýlil sa.
Celé nasledujúce storočie sa dĺžka pracovného týždňa nezmenila a po svete sa stabilizovala na úrovni 40 hodín.
Ardernová zavelila k útoku
V posledných mesiacoch sa objavujú tendencie k skracovaniu pracovného času. Nedávno novozélandská premiérka Jacinda Ardernová naznačila, že v čase koronakrízy by 4-dňový pracovný týždeň mohol pomôcť domácej ekonomike. Najmä turizmu, keď by ľudia mali čas viac cestovať.
J. Ardernová vychádza z pozitívnej skúsenosti jednej novozélandskej firmy, ktorá v roku 2018 skutočne zaviedla 4-denný pracovný týždeň. Podľa ich výpočtov sa produktivita práce zvýšila o 24 percent, čo plne kompenzovalo kratší pracovný týždeň.
Odvtedy sa majitelia firmy stali veľkými propagátormi 4-denného pracovného týždňa. Zvýšenie produktivity práce spočívalo najmä v odbúraní zdĺhavých porád, nepotrebnej internej a sociálnej komunikácie.
Podobný pozitívny príklad zaznamenal aj Microsoft. Ten vyskúšal 4-dňový pracovný týždeň v Japonsku koncom minulého roka. Okrem zvýšenia produktivity o takmer 40 percent zaznamenal aj výraznú úsporu na energiách či iných nákladoch.
Štvordňový pracovný týždeň sa môže stať zaujímavou politickou alternatívou v čase ekonomických problémov a snahe znižovania ekologického zaťaženia.
Univerzálne pochybnosti
Kritici však tvrdia, že pokiaľ firma dokáže ušetriť odbúraním nepotrebnej komunikácie osem hodín týždenne na zamestnanca, bola veľmi zle riadená. Zároveň dodávajú, že vždy sa nájde niekto, kto bude chcieť pracovať viac, čím sa firmy s kratším časom stanú menej konkurencieschopné.
Skúsenosti zo Švédska ukazujú, že kratší čas nemusí fungovať pre všetkých rovnako. Mesto Göteborg skúšalo skrátiť pracovný čas zdravotným sestrám. Tie síce boli šťastnejšie, no čoskoro sa zistilo, že výpadok času tam musia nahradiť novými zdravotnými sestrami. Od experimentu sa ustúpilo.
Podľa psychológov nie je dôležité, koľko sa pracuje, ale ako intenzívne sa pracuje. Kým kratšia práca môže fungovať pre biele goliere, pre modré goliere sa produktivita práce zníži. Manuálna práca nemusí byť vhodným adeptom na zníženie rozsahu pracovných hodín.
IG Metall presadzuje zmeny
Napriek potenciálnym problémom prichádzajú teraz s myšlienkou 4-dňového týždňa nemeckí odborári. Najväčší odborový zväz IG Metall, ktorý reprezentuje 2,3 milióna zamestnancov, chce pomocou zavedenia iba štyroch pracovných dní bojovať proti koronakríze.
S tým, ako koronakríza tlačí na pokles zamestnanosti, zníženie rozsahu odpracovaných hodín by dokázalo zmierniť tlak na prepúšťanie. „Štvordňový pracovný týždeň by mohol pomôcť udržať pracovné miesta,“ povedal šéf odborov Jörg Hofman.
Tento krok by nepomohol iba zamestnancom, ale aj zamestnávateľom, ktorí si chcú udržať kvalifikovanú pracovnú silu, no zároveň potrebujú znížiť náklady. Zamestnanci by nemuseli stratiť výšku kompenzácie v takom rozsahu, v akom sa skráti ich pracovný čas.
Napriek obavám o vplyv zníženia pracovného času na produktivitu práce, Nemecko má výhodu, ktorá mu umožňuje o zmene k 4-dňovému týždňu rozmýšľať minimálne v čase koronakrízy. A tou je kurzarbeit.
Momentálne štát podporuje až 5,6 milióna pracovníkov pomocou schémy dotácie pracovných miest. Nemecká nezamestnanosť od začiatku roka narástla o 0,8 percenta. Na Slovensku až o 2,2 percenta.
Podľa prepočtov IG Metall koronavírus priamo ohrozuje 300-tisíc pracovných miest. Prechod od výroby dieselových áut k autám elektrickým ohrozuje ďalšie desaťtisíce miest. Snaha o zníženie pracovného času môže dať mnohým firmám, ale aj ľuďom priestor na stabilizáciu.
Ako sa k návrhu postavia zamestnávatelia a štát, bude zrejmé už čoskoro.
