V stredu v Nemecku cena elektrickej energie prekonala úroveň tisíc eur za megawatthodinu. Nestalo sa to od energetickej krízy spred dvoch rokov. Typická cena elektriny v posledných rokoch je zhruba sto eur, pred krízou bola tridsať eur.
Nemecko sa hrdí tým, že šesťdesiat percent elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Je to však na úkor celého európskeho energetického systému a potreby vysokého nárazového využívania fosílnych palív.
V časoch, keď málo fúka, krajina musí vyrábať rekordné množstvá elektriny z plynových a uhoľných elektrární. Napríklad počas októbra a novembra klesla produkcia veterných elektrární o štvrtinu a dosiahla najnižšie úrovne od roku 2016.
Následkom vznikla potreba zvýšenia výroby elektriny z plynu oproti uplynulému mesiacu o rekordných osemdesiat percent. Uhoľné elektrárne dosiahli 20-mesačné maximá výroby. Ani to nestačilo a cena vzrástla tak prudko, že krajina musela doviezť najväčšie množstvá elektriny za dekádu.
Nemecko je najväčší energetický trh v EÚ a nedostatok alebo nadbytok jeho produkcie sa prejaví takmer v celej Európe, kde ceny kaskádovito vzrástli. Vyššie ceny zaznamenali nielen okolité krajiny, ale aj vzdialenejšie, ako je Nórsko.
Nahnevaní Nóri
Nórsko je krajina typická lacnou elektrickou energiou, ktorú zabezpečuje viac ako tisíc vodných elektrární. Napriek tomu, že je od kontinentálnej Európy vzdialené, je s ňou prepojené sedemnástimi káblami. Nárast cien elektriny v Nemecku sa preto prejavil aj tam.
V stredu na základe nemeckého dopytu vzrástla cena elektriny v Nórsku na najvyššiu úroveň od roku 2009. Išlo o dvadsaťnásobok bežnej ceny, hoci bola stále nižšia ako v Nemecku alebo na Slovensku. „Je to úplne na hov...,“ pejoratívne sa vyjadril nórsky minister energetiky Terje Aasland.
„Napriek plným vodným nádržiam sú ceny elektriny nebetyčné," uviedla pre Bloomberg Ingvild Kjerkolová, poslankyňa Labouristickej strany. „Je veľmi ťažké vysvetliť ľuďom v Nórsku, prečo by krajina s veľkým prebytkom energie mala mať vysoké ceny elektriny".
Prudké zvýšenie cien elektriny v Nórsku počas posledných zím viedlo k politickej búrke, ktorá spôsobila, že otázka interkonektorov bude pravdepodobne jednou z hlavných tém budúcoročných volieb.
Pravicová strana Progress, ktorá vedie prieskumy verejnej mienky, chce zrušiť spojenie s Dánskom a zreformovať dohody so Spojeným kráľovstvom a Nemeckom, aby sa znížila „nákaza cien“ do Nórska z kontinentu, uvádza Financial Times.
Je vysoko pravdepodobné, že elektrické spojenie Nórska s Dánskom sa po ukončení existujúcej zmluvy v roku 2026 zastaví. Podobne, nórska vláda na jar odmietla ďalší kábel so Spojeným kráľovstvom, ktoré je, podobne ako Nemecko, vysoko závislé od produkcie obnoviteľnej energie.
Odpájanie sa od jednotného energetického trhu síce spôsobí nórskej pokladnici nižšie príjmy, no zabezpečí stabilitu, ktorú ohrozuje nemecká politika odmietajúca jadrové elektrárne a investujúca miliardy eur do obnoviteľných zdrojov.
„Toto je kritický moment pre vzťahy medzi EÚ a Nórskom. Zníženie energetických prepojení do Európy nebude dobre prijaté,“ povedal jeden z veľvyslancov EÚ v Osle. Keďže však Nórsko nie je členom EÚ a je najväčším dodávateľom plynu na kontinent, nebude mať na výber.
Dilema pre Nemecko aj Dánsko
Bolestivý ekonomický prechod vytvára pre nemeckú vládu veľké problémy. Na jednej strane presadzuje rýchly prechod k obnoviteľným zdrojom, na druhej strane musí veľké výpadky elektriny kompenzovať fosílnymi palivami. Ich emisie počas tohto týždňa dosiahli najvyššiu úroveň za posledný rok.
V piatok nemecký minister hospodárstva a vicekancelár Robert Habeck priznal, že jeho plán odstavenia uhoľných elektrární do roku 2030 nie je realistický, pokiaľ sa nevytvoria dostatočné elektrické kapacity. Tie však veterná ani solárna energia vytvoriť nedokáže.
Pre vysokú volatilitu cien elektriny a vysoké náklady tak vzniká situácia, kedy sa investori začínajú od veterných projektov odvracať. Príkladom je zlyhaná aukcia Dánska, ktoré plánovalo v Severnom mori ponúknuť priestor pre vybudovanie najväčšieho off-shorového veterného poľa.
Do aukcie sa neprihlásil ani jeden uchádzač. „Je to veľmi neuspokojivý výsledok," uviedol pre Reuters minister energetiky a klímy Lars Aagard. Developer Orsted dodal, že dôvodom je nízky pomer zisku k rizikám.
Keď fúka, ceny elektriny sú tak nízke, že nedokážu kompenzovať náklady na úvery a budovanie nových veterných polí. V prípade, že firmy nedostanú štátne dotácie alebo záruky, záujem o výstavbu nových elektrární v Severnom mori sa stráca.