Nemecká vláda sa od roku 2020 rozhodla podporiť zelené ciele novou politikou. Zaviedla možnosť, aby si domáci producenti CO2 mohli kupovať zelené kredity či povolenky od firiem z celého sveta, ktorým sa podarí znížiť emisie pri ťažbe ropy a zemného plynu.

Napríklad nemecký Shell mal možnosť kúpiť si povolenky od nigérijského producenta ropy, ktorý pri ťažbe znížil svoje vlastné emisie. Povolenky dostali názov UER a v Nemecku s nimi vznikol veľký trh. Domáci producenti si mohli kupovať kredity od zahraničných firiem. Netrvalo dlho a väčšinu zelených kreditov začali nemecké firmy kupovať od čínskych spoločností, ktoré dosiahli 90-percentný podiel na trhu, píše Fortune.

Koncom minulého roka však nemecký Handelsblatt prišiel s informáciou, že mnohé povolenky UER sú falošné a ide o podvod. „V 27 projektoch UER z Číny sme dostali náznaky masívnych nezrovnalostí a dokonca jasných podvodov,“ uviedol insider z odvetvia. V priemysle kolujú satelitné fotografie údajných projektov UER. Neukazujú nič viac ako púštny piesok. „Toto sú čisté fiktívne predaje," pokračuje.

Minulý týždeň škandál dostal nový rozmer, keď report v denníku Semafor informoval o novom whistleblowerovi. Ten informoval Shell, že veľký projekt, ktorý spoločnosť financuje, je čínska slepačia farma. Podľa informácií ZDF až polovica čínskych projektov buď neexistuje, alebo sú ich výsledky výrazne nadhodnotené.

Podľa oficiálnych informácií mali pritom UER kredity znížiť emisie CO2 o 1,9 milióna ton. V skutočnosti však odborníci v oblasti hovoria o finančných stratách vo výške približne päť miliárd eur. „Je to možno jeden z najväčších prípadov podvodu v nemeckom ropnom priemysle," uviedla ZDF.

Následkom nie sú iba stratené peniaze, ale najmä omnoho nižší dopyt po produktoch, ktoré znižujú emisie, ako sú biopalivá. Ceny UER sa prepadli z úrovne 400 eur v decembri na 65 eur za tonu, čo ohrozilo prežitie mnohých domácich producentov biopalív.

Najväčším problémom však je, že celý trh a jeho reguláciu má na starosti vláda. Ide tak o zlyhanie regulátora, ako aj audítorov. Až satelitné snímky mnohých avizovaných projektov ukázali, že v skutočnosti ide o podvod.

Ukázalo sa, že až 27 podobných projektov vôbec neznižuje emisie, alebo ich znižuje omnoho menej, než tvrdia. Vláda v júli reagovala zákazom akýchkoľvek nových UER projektov. Mnoho z nich už skúma aj prokuratúra. Ide ale o podvody, do ktorých sú zapletené najmä firmy sídliace v Hongkongu.

Následky nefungujúceho trhu s UER môžu mať zásadný vplyv na dôveryhodnosť celej európskej zelenej regulácie. Európski importéri budú musieť po zavedení uhlíkových ciel na vstupe (CBAM) dokumentovať, že komodity boli vyrobené za pomoci zelenej energie. Ak existujú takéto podvody s UER, ako si môžu byť istí, že podobné podvody sa nebudú realizovať aj pri importných dokumentoch, pýtajú sa odborníci.

Rovnaký problém sa bude týkať aj zeleného vodíka, ktorý plánuje EÚ vo veľkom dovážať zo zahraničia. Ako si môže byť istá, že skutočne ide o zelený vodík a nie šedý? Vytvorenie efektívneho a funkčného trhu môže byť skôr otázkou dekád ako rokov.

Predstavenie projektu zameraného na výrobu vodíka prostredníctvom elektrolýzy v Košiciach 5. mája 2022. Na snímke vľavo vodíkové auto, vpravo vodíková čerpacia stanica. FOTO TASR – František Iván
Neprehliadnite

Brusel stavia zelenú transformáciu na neistom základe. Ak sa mýli, svet bude ešte horšie miesto