Nejasná správa o lacných nájomných bytoch, ktoré sú v nedohľadne

Na Slovensku máme problém s dostupnosťou bývania. To už nikto, kto sleduje vývoj na realitnom trhu, nepopiera. Ceny nehnuteľností rastú dvojciferným tempom, platy pomalšie a bežná stredná trieda si už nemôže dovoliť vysokú hypotéku na obyčajný dvojizbový byt v Bratislave, ale ani v Nitre či Košiciach. Na Slovensku chýba okolo 200-tisíc bytov, po ktorých je dopyt. Mladí ľudia bežne bývajú po štyroch v drahom prenájme alebo u rodičov.

Toto je situácia ako šitá pre politikov, aby sa na tomto probléme zviezli. A strana Borisa Kollára Sme rodina to správne vycítila a pustila sa do jej riešenia. Zatiaľ sa jej veľmi nedarí presvedčiť svojich koaličných partnerov ani inštitúcie, ako sú Národná banka Slovenska či Rozpočtová rada. I keď niektoré ľady už tím okolo vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého, ktorý dostal zákon o nájomných bytoch na starosť, zlomil.

Kto je stredná trieda

Práve na strednú triedu mieri Holého návrh zákona na podporu výstavby nájomných bytov, ktorý sa mal schvaľovať v októbri v parlamente. Ide napríklad o úradníkov, policajtov či sestričky v nemocniciach. Takže nemá ísť o sociálne byty pre sociálne slabších občanov ani luxusné byty pre vyššiu strednú triedu. Kde je hranica medzi bežnou strednou triedou a vyššou však nie je jasné.

Holého tím síce ešte nemá presne zadefinované, kto budú žiadatelia, ale ani to nechce striktne ohraničiť jedným stropom príjmu. Návrh zatiaľ počíta s 1,2 až šesť násobkom životného minima. Lenže podľa nastavených kritérií by na dotovaný nájomný byt dosiahli aj ITčkári, ktorí zarábajú viac ako dve tisíc eur mesačne.

Nejasnosť navrhovaného zákona však nie len v tomto. Je tam veľa otáznikov a nepomôže ani uisťovanie Š. Holého, že zákon nemôže byť úplne presný, keďže tento segment v podstate na Slovensku neexistuje a ešte len vznikne. Nejasnosti totiž budia obavy a rôzne výklady. A to sa okolo tohto zákona deje už od jari.

Efekt vytesňovania

Jedna z nejasností je napríklad tá, že masovou výstavbou nájomných bytov hrozí takzvaný efekt vytlačovania (crowding out effect). Pri ňom ide o to, že štátom dotované byty vytlačia z trhu tie súkromné, lebo sú lacnejšie a pokrivia trh. Ak by sa na poddimenzovaný realitný trh dostalo zrazu veľa nájomných bytov, tie môžu predražiť byty pre obyčajných ľudí, ktorí ich kupujú na hypotéku. Tím Š. Holého túto výhradu odmieta s tým, že nájomné byty jednak nezaplavia trh rýchlo a byty za komerčné ceny budú fungovať popri tých dotovaných bez problémov.