Nedostatku obilnín sa Slovensko báť nemusí, problémom môže byť olej. Dovážame ho z Ukrajiny

Vojna na Ukrajine vyvolala množstvo otázok o potravinovej sebestačnosti. Viaceré organizácie vyzývajú na prehodnotenie výmery poľnohospodárskej pôdy v európskych krajinách a chcú zamerať pozornosť na pôdu, ktorá leží úhorom. Cieľom je jednoducho zasadiť viac plodín, aby potom náhodou nechýbali.

Využitie každého voľného kúska pôdy sa už pre túto sezónu ukazuje ako kľúčové. „Žiaľ, momentálne je situácia taká, že radšej zasiať o niekoľko tisíc hektárov viac, ako o pár mesiacov ľutovať nesprávne rozhodnutie, ktoré Európska únia (EÚ) mohla urobiť,“ reaguje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Narušenie dodávateľských vzťahov a závislosť mnohých krajín na dovoze z Ruska a Ukrajiny môžu už o pár mesiacov znamenať vážny svetový problém. Možno to nebude Slovensko, možno ani iné európske krajiny, ale niektoré krajiny môže postihnúť až hladomor a následné nepokoje. Slovensko nie je závislé od obilnín z Ukrajiny ani Ruska, ani od olejnín. Z Ukrajiny však dováža oleje.

Pestovanie pšenice tvrdej sa za posledné roky na území Slovenska vzmáha. Kým v roku 2008 bola osiata na ploche okolo 6 800 hektárov, v roku 2018 už na ploche 48-tisíc hektárov. Pšenica jarná mäkká mala v roku 2018 výmeru 13-tisíc hektárov. Jej výmera kolíše od sedem do 15-tisíc hektárov.

Závislosti a krehká geopolitická rovnováha

Slovensko je sebestačné v produkcii obilnín na 150 percent. Približne polovica úrody sa vyváža, zvyšok sa spotrebuje na výrobu múky, chleba, pečiva alebo kŕmenie hospodárskych zvierat.

Ďalšie krajiny sú rôzne naviazané na dovoz z Ukrajiny alebo Ruska. Dovoz z Ukrajiny napríklad tvorí 90 percent celkového dovozu pšenice do Libanonu, Ukrajina je hlavný dodávateľ aj pre Somálsko, Sýriu, Líbyu. Rusko dodáva Turecku viac ako 70 percent pšenice. Polovica dovozu pšenice do Tuniska pochádza z Ukrajiny.