Nebezpečná hra ECB s menovou politikou. V recesii sú dve malé krajiny EÚ, Nemecko ju očakáva

Drahé energie prestávajú byť najväčším strašiakom firiem. Čoraz väčšie obavy vyvolávajú rastúce úrokové sadzby pôžičiek. Na hrane recesie balansuje najväčšia európska ekonomika. Nemecký hospodársky rast stagnoval v prvom štvrťroku na rovnej nule. Ide o porovnanie prvého kvartálu 2023 s posledným kvartálom 2022. Údaje v rámci rýchleho odhadu ekonomického vývoja zverejnil Európsky štatistický úrad – Eurostat.

Príchod problémov signalizuje nemecký index ZEW, ktorý je zostavený z očakávaní investorov a analytikov. Jeho hodnota klesá už tretí mesiac po sebe. V máji dosiahla mínus 10,7 bodu. Ide o jasné varovanie pred hrozbou recesie. „Nemecké firmy boli zvyknuté na prostredie nízkych sadzieb. Lenže to im pokazila zvyšovaním úrokov Európska centrálna banka,“ konštatuje Markéta Šichtařová, česká ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance.

Vývoj v najväčšej európskej ekonomike je kľúčový pre celú eurozónu. Vážne problémy nemeckých firiem spôsobia neistotu vo všetkých krajinách platiacich eurom. Medzi najviac zasiahnuté štáty bude patriť Slovensko. V súčasnosti je najväčší problém v tom, že analytici pracujúci pre štát či EÚ vo svojich modeloch nevidia hrozby recesie signalizované trhom.

Optimizmus štátnych analytikov

Nemecká vláda v apríli tohto roku zvýšila odhad tohtoročného ekonomického rastu z 0,2 na 0,4 percenta HDP. Optimistickejšia je aj najnovšia ekonomická prognóza Európskej komisie, ktorá ešte na jeseň minulého roka čakala prepad nemeckého hospodárstva o 0,6 percenta HDP a v súčasnosti počíta s rastom o 0,2 percenta HDP. Ešte pozitívnejšie sú očakávania tohtoročného vývoja v eurozóne. Za všetky krajiny platiace eurom prišlo k zvýšeniu hospodárskeho rastu z 0,3 na 1,1 percenta HDP.

S miernym oživením počítajú aj ekonómovia zodpovední za menovú politiku. Nič na tom nemení ani negatívna reakcia podnikov na zdražovanie pôžičiek. „Vyššie úrokové sadzby začali ovplyvňovať podniky, ale nenastala vlna nesplácania úverov alebo krachov firiem,“ hovorí v rozhovore pre talianske finančné noviny Il Sole 24 Ore viceguvernér Európskej centrálnej banky Luis de Guindos.

Vplyvný bankár má v súčasnosti oveľa väčšie obavy z jadrovej inflácie. Ide o zdražovanie očistené o dočasné výkyvy v cenách energií a potravín. Ako problémový sa začína javiť sektor služieb. V ňom je stúpanie cien hnané zvyšovaním platov najmä v talianskej a španielskej ekonomike. Centrálna banka sa obáva, že vysoká inflácia bude eurozónu trápiť najbližšie dva roky, a preto s veľkou pravdepodobnosťou ešte mierne pritlačí na zdražovanie pôžičiek.

Tvrdé dáta ukazujú mierny rast