Návrat cien do normálu môže trvať rok až dva. Slovensko stále čelí dvojcifernej inflácii

Vyšehradská štvorka má vážny problém skrotiť vysoký rast cien. Jedine tento región v Európskej únii čelil minulý mesiac dvojcifernej inflácii. V júni medziročne vzrástli ceny v Maďarsku o 19,9 percenta, Na Slovensku o 11,3 percenta, V Českej republike o 11,2 percenta a v Poľsku o 11,0 percenta. Na porovnanie – priemer za všetkých dvadsaťsedem členov je 6,4 percenta. Pod hranicou dvoch percent je inflácia Luxembursku, Belgicku a Španielsku.

Za zlý stav v regióne môžu viaceré dôvody. Politici nedokážu ovplyvniť faktory ako napríklad rast cien potravín alebo energií na svetových trhoch. Iné, naopak, áno. Maďarskej ekonomike dlhodobo ubližuje oslabovanie forintu voči euru a doláru. Je to jeden z výsledkov kontroverznej politiky maďarského premiéra Viktora Orbana.

Česko má najnižšiu infláciu v regióne aj vďaka udržaniu silnej koruny voči hlavným svetovým menám. Miestna centrálna banka si v časoch kvantitatívneho uvoľňovania vytvorila obrovské devízové rezervy. Tie politici nechali na pokoji. Česká národná banka preto mala po nástupe vysokej inflácie dostatočný priestor na intervencie proti oslabovaniu koruny. Viktor Orbán časť devízových rezerv použil na zníženie verejného dlhu. Maďarská centrálna banka aj z tohto dôvodu nedokázala voči oslabovaniu národnej meny zasiahnuť tak razantne ako česká. Slovensko pred menovými výkyvmi chráni prijatie eura.

Spoločná črta Vyšehradskej štvorky

„Vyzývam politikov na zodpovednú fiškálnu politiku. Snaha o zastavenie vysokej inflácie nemôže byť postavená len na zvyšovaní úrokov,“ vyhlásila prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Túto vetu v rôznych variáciách pravidelne opakuje takmer po každom zasadnutí guvernérov centrálnych bánk členských štátov eurozóny.

Práve nezodpovedné hospodárenie je spoločnou črtou Vyšehradskej štvorky. Najvyšší deficit v celej Európskej únii bude mať tento rok Slovensko. Taký je aspoň odhad ratingovej agentúry Fitch, ktorá prognózuje schodok vo výške 5,8 percenta HDP. Na druhom mieste s deficitom 5,3 percenta HDP skončí Poľsko. Česko aj Maďarsko síce nie sú na prvých priečkach nezodpovedného hospodárenia, ale aj ich deficity nad štyrmi percentami HDP patria k tým vyšším v Európskej únii.

Neadresná pomoc