Nástup zelenej ekonomiky ignoruje sociálne obavy. Slováci majú strach z vysokých cien energií

Nástup európskej zelenej ekonomiky vyvoláva u bežných obyvateľov aj viaceré obavy. Približne každý druhý Slovák neverí, že ľudia zarábajúci menej si budú môcť o pár dekád dovoliť ekologicky udržateľne vyrobenú energiu, služby a tovar. K takémuto záveru dospel prieskum Európskej komisie z leta minulého roka. Slovenský pohľad nie je výnimočný. Podobný postoj je viditeľný pri spriemerovaní dát za celú Európsku úniu.

Príliš veľa ľudí vidí v zelenej ekonomike riziko drastického zníženia svojho životného štandardu. Negatívne reakcie dnes vyvoláva zákaz predaja vozidiel so spaľovacím motorom od roku 2035. Časti populácie sa nepáčia návrhy na obmedzenie prepravy osobnými automobilmi, rastúce tlaky na nižšie temperovanie obytných priestorov počas zimy či obmedzené používanie klimatizácie v horúcom lete.

V prebiehajúcej verejnej diskusií akosi zaniká jeden fakt. Zmena klímy už dnes spôsobuje obrovské ekonomické škody a v budúcnosti to môže byť ešte horšie. Riziko nárastu chudoby zvyšuje práve ignorovanie prechodu na zelenú ekonomiku.

Horúčavy a tornáda

Klimatické zmeny prinášajú citeľné zmeny počasia v porovnaní s minulosťou. Európu najviac trápia horúčavy. Horúce dni bývajú zároveň prerušené mimoriadne silnými búrkami, ktoré spôsobujú lokálne záplavy a sú sprevádzané víchricami. Podľa dostupných dát výkyvy počasia napáchali v 27 členských krajinách v roku 2021 škody za 56,5 miliardy eur. Desať rokov predtým to bolo len 6,4 miliardy eur. Medzi jednotlivými rokmi boli veľké výkyvy, no trend rastúcich škôd je jednoznačný.

Pred dvoma rokmi pocítila ničivé následky globálneho otepľovania Česká republika. Veterné tornádo zdevastovalo niektoré obce na južnej Morave a niekoľko ľudí prišlo o život. Škody spôsobené veľkými vzdušnými vírmi sú pomerne bežné v Spojených štátoch amerických. Prebiehajúca zmena klímy však priniesla tento úkaz aj do regiónu strednej Európy. Ohrozené sú najmä ľudské sídla na rovinách s nedostatkom veľkých vodných plôch.

Slovensko je na tom pri pohľade na tvrdé dáta relatívne dobre. V problémovom roku 2021 dosiahli škody spôsobené globálnym otepľovaním 34 miliónov eur. Rok predtým to bolo len 21 miliónov eur. Z dôvodu rozdielnej veľkosti krajín lepší obraz dáva prepočet škôd na jedného obyvateľa. Na Slováka v roku 2020 vyšla suma 4,10 eura, čo je tretí najnižší údaj v rámci celej EÚ. Lepšie na tom boli len Slovinci (3,65 eura) a Bulhari (0,69 eura). Pred dvoma rokmi najväčšie škody spôsobilo počasie v Grécku. Na ich odstránenie tam minuli až 90,60 eura na obyvateľa. Nasledovalo Francúzsko (62,05 eura) a Írsko (42,16 eura).

Slovensko potrápi sucho