Najvyšší čas predstaviť opatrenia proti recesií. Slovensko kraľuje rebríčku slabého rastu HDP

Domáci priemysel stojí pred vážnym problémom. Drahé energie začnú postupne zatvárať jednu fabriku za druhou. Extrémne vysoká je najmä cena jednej megawatthodiny elektrickej energie. Na nemeckej burze v Lipsku sa druhý augustový týždeň po prvý raz v histórií obchodovala za viac ako 500 eur. Pritom ešte začiatkom minulého roka bola cena mierne nad úrovňou 50 eur za jednu megawatthodinu.

Odvrátiť vlnu bankrotov môžu len účinné opatrenia zo strany vlády. Lenže súčasná koalícia radšej rieši samú seba ako plány na odvrátenie hroziacej recesie. Verejnosť je zabávaná vzájomnými útokmi ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) a ministra financií Igora Matoviča (OĽaNo). Podľa prvého môže ministerstvo za obyčajných riadiť hocikto, kto pôjde okolo. Druhý zas upozorňuje, že v liberálnej strane odborníkov je ministrom školstva vyučený obuvník.

Infantilné slovné prestrelky prekrývajú viaceré nepríjemné fakty, napríklad, že ekonomický výkon krajiny je stále slabší ako pred pandémiou. Pri porovnaní medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) najslabšie hodnoty dosahuje práve slovenská ekonomika. V prvom štvrťroku skončila na poslednom mieste v rámci celej Európskej únie a v druhom na predposlednom. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu (Eurostat) boli na tom v druhom kvartáli horšie len Nemci. Ide o nebezpečný signál. Práve od úspechu najväčšej európskej ekonomiky totiž závisí prosperita väčšiny domáceho priemyslu.

Zlá vláda bez ekonomických reforiem

Počas prvých troch mesiacov tohto roku čísla ukazovali príchod dobrých časov. Po uvoľnení opatrení, slúžiacich na spomalenie šírenia covid-19, slušne rástli všetky ekonomiky Európskej únie. Slovensko obsadilo posledné miesto s trojpercentným rastom HDP. Druhé od konca bolo Švédsko, ktorého hospodársky výkon stúpol o 3,2 percenta HDP a tretie Nemecko s 3,6 percenta HDP.

Slovenský hospodársky rast bol chabý najmä v porovnaní s okolitými krajinami. Oveľa lepšie čísla zaznamenali zvyšní traja členovia Vyšehradskej štvorky. Česko v prvom kvartáli medziročne vzrástlo o 4,9 percenta HDP, Maďarsko o osem percent HDP a Poľsko až o 9,2 percenta HDP. Ide pritom o podobné krajiny. Najslabší výkon SR je výsledkom zlého riadenia slovenskej ekonomiky.