Motivácia a životné šťastie idú dokopy. Pracovná angažovanosť je ale slabou stránkou Európy

Zamestnanci sa dajú zaradiť do troch skupín podľa ich motivácií v práci: angažovaný, neangažovaný a aktívne neangažovaný. Z pohľadu firmy, ale aj celkovej ekonomiky, ide o dôležité rozdelenie.

Podľa odhadov spoločnosti Gallup zaoberajúcej sa prieskumami verejnej mienky totiž nízka motivácia zamestnancov stojí svetovú ekonomiku takmer deväť biliónov dolárov ročne alebo deväť percent globálneho HDP.

Report s názvom Stav globálneho pracovného prostredia na vzorke viac ako stotisíc respondentov vyčísľuje, že na svete je angažovaný približne iba každý štvrtý zamestnanec. Takmer dve tretiny zamestnancov sú neangažovaní, a zhruba 15 percent je aktívne neangažovaných. Ide o zamestnancov, ktorí sa aktívne stavajú voči cieľom spoločnosti. Alebo inak povedané, priamo škodia firme, v ktorej pracujú.

V angažovanosti sú medzi krajinami veľké rozdiely. Najmotivovanejší zamestnanci sú Američania, kde je angažovaný každý tretí pracovník. Naopak, na úplnom spodku rebríčka sú európske krajiny, kde je angažovaný iba každý šiesty zamestnanec.

Ukazuje sa tak ďalší zásadný rozdiel medzi americkou a európskou ekonomikou. Výrazné napredovanie hospodárstva USA nie je spôsobené len rozdielmi v slobode podnikania a podpore tvorbe kapitálu, ale aj vzťahom k práci.

Veľké rozdiely sú aj v samotnej Európe. Najmotivovanejším európskym národom sú Rumuni, ktorí sú ešte motivovanejší než Američania. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v posledných rokoch tak rýchlo dobiehajú zvyšok Európy. Vysoko motivovaní v práci sú aj ostatné severské národy ako Estónci, Lotyši, Švédi, Dáni či Nóri.

Kým Slováci sa spolu s Čechmi a Nemcami v angažovanosti hýbu okolo európskeho priemeru, na jeho úplnom spodku sú Španieli, Taliani a najmä Francúzi. Z nich je motivovaný iba každý 14 zamestnanec. Pre budúci ekonomický rast latinských krajín to neveští nič dobré. A neveští to nič dobré ani pre Európu, kde je počet motivovaných zamestnancov takmer tri krát menší ako v USA.

Mnohí však povedia, že Európan žije kvalitnejší život. Prieskum Gallupu ale túto tézu vyvracia.