Minského moment v praxi: Čína sa nikdy nestane najväčšou ekonomikou sveta

Bez veľkého preháňania je možné povedať, že počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 Čína zachránila svet pred deflačnou recesiou. V tom čase masívnym stimulom v objeme 586 miliárd dolárov naštartovala domáci ekonomický rast, ktorým vytiahla svet z problémov.

Keď v roku 2008 ekonomiky USA a eurozóny zastali, čínske hospodárstvo narástlo o takmer desať percent. O rok neskôr bol rozdiel ešte výraznejší, keď rast HDP v eurozóne prepadol o takmer päť percent, no Čína opäť rástla o desať percent. Rovnako sa jej darilo aj ďalšie tri roky počas európskej dlhovej krízy. Po vyše dekáde je ale zrejmé, že to nebolo zadarmo.

Továreň sveta je v deflácii. Stabilita je to najlepšie, v čo môže veriť

Od záchrany k prekliatiu

Túžba Číny pokračovať v prudkom ekonomickom raste aj napriek globálnemu spomaleniu si vyžiadala nový prístup. Centrálna vláda hodila stimuly na plecia lokálnym vládam, ktoré v krajine riadia 31 samostatných správnych jednotiek. Existujúce obmedzenia požičiavať si od bánk a emitovať dlhopisy spôsobili, že lokálne vlády si začali vytvárať vlastné finančné nástroje označované ako LGFV (z angl. Local Government Financing Vehicles).

LGFV sú samostatné právne entity kryté lokálnou vládou, ktoré sa zadlžovali, aby mohli financovať veľké infraštruktúrne výdavky, ako napríklad cesty, železnice či iné dlhodobé projekty. Ich návratnosť bola rovnako dlhodobá, avšak v tom čase plnili kľúčovú rolu – podporovali ekonomický rast.

Ako to s veľkými štátnymi infraštruktúrnymi projektmi býva, ich pridaná hodnota je často nízka, no dlhy po nich ostanú. Aj tu sa ukázalo, že po prvotnom impulze nedokážu generovať pozitívny cash flow, čo spôsobilo, že ekonomický rast krajiny sa začal spomaľovať. Do roku 2019 postupne klesol na šesť percent. Tento rok nedosiahne ani túto úroveň. OECD odhaduje, že v roku 2040 bude tak nízky, že ho prekonajú aj Spojené štáty.

Dôvodov je viacero – najmä negatívna demografia a s ňou spojené spomaľovanie produktivity práce, keď bude viac zdrojov smerovať na sociálne dávky, ako na investície. No nemenej dôležitým je naakumulovaný dlh, ktorý nedokážu splácať.

Podľa výpočtov Goldman Sachs sa celkový vládny dlh vrátane skrytého dlhu LGFV pohybuje na úrovni 23 biliónov dolárov. Pri HDP v objeme menej ako 18 biliónov dolárov ide o pomer 130 percent HDP. Je to číslo porovnateľné s Talianskom. Väčšina tohto dlhu smerovala do projektov, ktorých správa je finančne náročná a nie je vylúčené, že prinesú ďalšie straty.

NY Times uvádza príklad 7-miliónovej mestskej prefektúry Šang-čchiou v strednej Číne, ktorá sa v roku 2015 rozhodla stať dopravným hubom. Investovala nemalé prostriedky do sietí vysokorýchlostných železníc, diaľnic, lodnej prepravy a dvoch letísk. Koncom marca však lokálny dopravný podnik oznámil, že pre finančné ťažkosti zastavuje svoje služby.

Šang-čchiou sa zaradil k ďalším 20 municipalitám, kde sa musela zastaviť doprava, pretože mesto nemá peniaze na jej financovanie. Lokálny dlh je u nich tak vysoký, že v niektorých mestách sa väčšina príjmov používa na splátky úrokov, nieto ešte istiny.  

V trhových ekonomikách by tieto subjekty dávno skrachovali. Dlhy LGFV sú však domáce a ich bankrot je nepredstaviteľný. Tieto dlhy vlastnia komerčné banky, poisťovne či brokeri. Zahraničné subjekty sa im pre ich neprehľadnosť vždy vyhýbali. Keďže bankroty by vytvorili finančnú neistotu, tieto dlhy sa budú rolovať do budúcnosti.  

Lokálne vlády dajú prednosť finančnej stabilite pred ďalšími výdavkami. V najhoršom prípade požiadajú národnú vládu o pomoc. Viacerým najslabším LGFV vláda umožnila, aby si natiahli splatnosť dlhov o 20 rokov za minimálne úrokové sadzby.

Ak sa prioritou stáva splátka úrokov, operatívne výdavky budú na druhej koľaji. Bloomberg ukazuje príklad prefektúry Cheng-jang, ktorého obyvatelia pociťujú akútne fiškálne obmedzenia. Počas nedávnej návštevy mesta sa miestni obyvatelia sťažovali na nedostatok vykurovania počas mrazivých zimných teplôt a taxikári tvrdili, že im mesto navyšuje poplatky. Učitelia vo verejných školách sa obávajú výpovedí a mnohí mestskí zamestnanci nedostali platy už dva mesiace.  

„Situácia ma znepokojuje,“ povedala žena, ktorá si neželala byť menovaná. „Všetko je také drahé. Sotva dokážem dostať tri porcie jedla denne.“ Podobne sa sťažuje aj 66-ročná taxikárka: „Nemáme žiadne dotácie, žiadny dôchodok," povedala. „Nepôjdem do dôchodku skôr, ako už nebudem môcť fyzicky pracovať.“

Najväčší veriteľ sveta chcel získať politickú moc. Ostalo mu množstvo skysnutých úverov

Minského moment