Pred desiatimi rokmi sa v médiách prepieral údajný úplatok Igora Matoviča lekárovi. Aktuality o tom písali takto: „Udalosť sa stala v roku 1995, keď Matovičovmu otcovi diagnostikovali vážne problémy. Vyriešiť ich mohla len operácia. I. Matovič tvrdí, že vtedy za jeho rodinou prišiel neurochirurg, ktorý si otvorene vypýtal všimné 5-tisíc korún. Rodina mu peniaze dala. ‚Išlo o hodiny a musel byť rýchlo operovaný, lebo mu išlo o život. Pritlačený k múru musíte lekárovi dať,‘ tvrdí I. Matovič, no on osobne peniaze nedával“.

Tragická udalosť, ako je táto, dokáže výrazne ovplyvniť nazeranie človeka na svet. O pár rokov neskôr v predvolebnej ankete slovenskému národu s názvom Rozhodni.to Oľano medzi otázky zakomponovalo aj túto: „Súhlasíte s tým, aby zdravotná poisťovňa musela pacientovi s podozrením na nádorové ochorenie zabezpečiť operáciu do 14 dní od indikácie operácie klinickým onkológom? Inak preplatí operáciu v ľubovoľnej krajine v EÚ“. Kladne na ňu odpovedalo 95 percent z 66-tisíc hlasujúcich.

Proklamovať politické riešenia je jedna vec, no rozumieť procesom v zdravotníctve a zlepšovať ich je vec iná. Po dva a pol roku vládnutia I. Matoviča sa čakacie doby na kritické operácie posunuli z týždňov na mesiace. Po avizovanom odchode tisícov lekárov sa situácia stane neudržateľnou.

Matovičovo riešenie neprešlo a ani nikdy neprejde. Existujú však obavy, že pokiaľ zdravotníctvo nebude fungovať podľa jeho predstáv, fungovať bude hlboko suboptimálne. Ukázal to jeho vzťah k požiadavkám lekárov či rozpočtu.

Bez preháňania je možné povedať, že budúci rok hrozí zdravotníctvu kvôli škrteniu rozpočtových výdavkov kolaps.

Ministerstvo verzus realita

Je už polovica októbra a rozpočet na budúci ešte stále nie je na stole. Miesto neho prichádzajú aspoň návrhy z dielne ministerstva financií, ktoré sa podarilo TRENDu získať. Tie môžu byť ešte pozmenené, no poukazujú na priority ministerstva vedeného I. Matovičom.

Na prvý pohľad rozpočet vyzerá robustne. „Výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku 2023 dosiahnu úroveň 7,62 miliárd eur, s medziročným rastom 1,24 miliardy, to jest o 19,4 percenta oproti schválenému rozpočtu 2022,“ tvrdí návrh. Napriek rétorike v skutočnosti ide o nadhodnotené čísla so snahou zalepiť zdravotníkom a verejnosti oči.

Plánované výdavky v budúcom roku sú dokonca nižšie ako odhad skutočného stavu v tomto roku. Veľkú variabilitu v nich zohrávajú výdavky súvisiace s plánom obnovy či oddlžovaním nemocníc. Tie nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Pre aktuálny stav zdravotníctva a schopnosť poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť sú kľúčové iba výdavky verejného zdravotného poistenia. A tam dosahuje Matovičova hra s číslami fascinujúce rozmery.

Už pri plánovaní rozpočtu na rok 2022 bolo zrejmé, že rozpočet je nerealistický a umelo stlačený dolu. Ukazuje sa to v realite, keď výdavky na verejné zdravotné poistenie boli v tomto roku naplánované na 5,7 miliardy eur, no v skutočnosti dosiahnu úroveň viac ako 6,2 miliardy.

Reálne výdavky sú tak vyššie o pol miliardy eur oproti plánu. Pokiaľ by išlo o covidový rok, tento nárast by sa dal tolerovať. Pri absencii pandémie sa však ukazuje nízka schopnosť ministerstva financií transparentne a objektívne rozpočtovať výdavky v zdravotníctve.

Porovnávať rozpočtové výdavky na budúci rok s plánovaným rozpočtom na rok 2022 je iba matematické cvičenie, ktoré nemá základ v realistickom a zodpovednom rozpočtovaní. A tu problémy iba začínajú.

Výdavky sú jedna vec, no ich financovanie je vec druhá. Už pri rozpočte na tento rok bolo zrejmé, že ministerstvo financií budúce výdavky podhodnocuje a príjmy nadhodnocuje. Napríklad v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze vedeného Štefanom Kiššom sa značne nadhodnocujú plánované úspory v systéme.

Na začiatku roka tak vzniká dojem finančnej rovnováhy, ktorá sa ale počas roka postupne mení do hlbokého deficitu. Nedarí sa ušetriť na liekovej politike a ani na optimalizačných procesoch v štátnej zdravotnej poisťovni. Výsledok je alarmujúci: hospodárenie VŠZP musí byť opakovane zachraňované navýšením kapitálu z vrecka všetkých daňových poplatníkov.

Tým sa síce do systému dostane viac peňazí, no zároveň sa podporuje rozšafnosť štátnej organizácie na úkor zodpovednejšie hospodáriacich subjektov. Nedávny večierok za takmer 200-tisicí eur je iba čerešničkou na torte plytvania verejnými zdrojmi.

Chybným rozpočtovaním vzniká v systéme deficit vo výške stoviek miliónov eur, a to aj napriek 160-miliónovému dofinancovaniu VŠZP. Deficit sa ku koncu roka približuje k úrovni 200 miliónov eur. Pred vyššími hodnotami ho zachránila iba vyššia inflácia, na základe ktorej mierne vzrástli aj odvody do systému verejného zdravotníctva.

Záporné saldo verejných financií v zdravotníctve je ale reálny problém, ktorý bude mať svoje následky. Jedným z nich je, že všetky tri zdravotné poisťovne sú v strate, čo je vec nevídaná. Druhý je, že hotovostný zostatok poisťovní sa prepadol pod 200 miliónov eur. Inak povedané, zdravotné poisťovne budú mať ku koncu roka rezervu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na menej ako desať dní.

Rozpočtovanie ministerstva financií a nezáujem situáciu riešiť spôsobuje, že verejné zdravotné poistenie sa blíži k bankrotu. A to len prichádzajú plány rozpočtu na budúci rok, ktoré vyzerajú ešte hrozivejšie.

Potreba verzus plány

Výdavky verejného zdravotného poistenia majú na budúci rok podľa odhadov ministerstva financií vzrásť z úrovne 6,27 miliardy eur tohto roka na úroveň na 6,4 miliardy, čo predstavuje rozdiel menej ako 130 miliónov eur. Podľa insiderov v sektore však náklady budú dramaticky vyššie.

Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska ich odhaduje na úrovni viac ako 800 miliónov eur. Ešte vyššie o 50 miliónov eur ich vidí bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. Dôvodom je najmä avizované navýšenie miezd v sektore, inflácia či strata poisťovní z tohto roka.

„V rozpočte na rok 2023 budeme potrebovať konzervatívne okolo 850 miliónov eur naviac oproti súčasnému roku. Jedná sa pritom o minimálne požiadavky nevyhnutného charakteru, ak sa nechceme zo šiestej najhoršej priečky v odvrátiteľných úmrtí v Európe posunúť ešte nižšie. Smerom k Rumunsku či Bulharsku,“ napísal vo svojom blogu M. Smatana.

Skutočnosť, že ministerstvo financií vo svojom návrhu rozpočtu zdravotníctva na rok 2023 môže umelo podhodnotiť výdavky o viac ako desať percent, je alarmujúce. No rovnako alarmujúce je potenciálne nadhodnotenie príjmov zdravotných poisťovní z odvodov.

Návrh vychádza z júnovej prognózy ministerstva, ktorá počíta s historicky najvýkonnejšou ekonomikou Slovenska. Teraz, keď sa celá Európa prepadá do recesie, slovenské platy majú podľa týchto odhadov vzrásť o desať percent a nezamestnanosť poklesnúť na historické minimá.

Omnoho realistickejšie vidí situáciu Národná banka Slovenska, ktorá v celom budúcom roku predpokladá ekonomickú recesiu. V strednom scenári HDP poklesne o jedno percento, v negatívnom scenári až o štyri percentá. Podľa ekonomických odhadov Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky čaká kontinent pokles ekonomiky aj nárast nezamestnanosti.

Ministerstvo financií to však stále vidí omnoho optimistickejšie. Čím optimistickejšie, tým menší deficit verejných financií bude prognózovať. Ministerstvo financií takýmto spôsobom prichádza o svoju dôveryhodnosť, ktorú si nieslo od čias Ivana Mikloša a zachovalo aj počas vlády Smeru-SD. Zdá sa, že to bude Igor Matovič, ktorý svojim čarovaním s číslami výrazne naštrbí kredibilitu inštitúcie pre domácich aj zahraničných investorov.

No horšia ako strata dôveryhodnosti bude realita v sektore zdravotníctva. Ak sa skutočne naplní scenár nárastu nezamestnanosti a stagnácie miezd, bude to mať dramatický vplyv na výšku odvodov, ktoré prúdia do zdravotných poisťovní. Tie môžu bez problémov stratiť príjmy vo výške niekoľkých stoviek miliónov eur.

Celkovo je tak realistické počítať s deficitom v zdravotníctve vyšším ako jedna miliarda eur. Vedomé si je toho aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré sa snaží pretlačiť navýšenie platieb za poistencov štátu z úrovne 1,1 miliardy na 1,6 miliardy. Či mu to prejde, je otázne.

Navyše, ani keď sa k tomu pripočíta hotovostná rezerva, ktorú si buduje I. Matovič na ďalšie pofidérne dofinancovanie VŠZP, deficit v zdravotníctve môže dosiahnuť stovky miliónov eur. Každý deficit má však svoj limit. A tým limitom sú rezervy poisťovní. Keď sa minú, zdravotné poistenie budú musieť zatiahnuť kohútiky svojich výdavkov.

Bez zdravotnej starostlivosti

Jedna miliarda chýbajúca v zdravotníctve by mohla znamenať, že zhruba každý šiesty človek by nedostal svoje lieky či ošetrenie, na ktoré má zákonný nárok. Takto to samozrejme nefunguje a výdavky sa budú šetriť celoplošne.

„Takáto strata znamená, že sa časom dostanú všetky poisťovne na hranicu ozdravného plánu. Ozdravný plán znamená, že sa budú musieť ‚osekať‘ úhrady za zdravotnú starostlivosť, čiže sa poskytovateľom znížia limity, obmedzia výkony alebo dostupné lieky. Pri takto vysokej strate sa bude musieť jednať o plošné opatrenia, ktoré budú hraničiť s hazardom s ľudskými životmi,“ píše M. Smatana.

Podobný názor zastáva aj Martin Vlachynský, analytik think-tanku INESS. „Bude sa zhoršovať dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti - čakacie doby budú dlhšie, pacienti budú mať väčší problém objednať sa na vyšetrenie, a zdravotníci budú mať menej času na jedného pacienta,“ hodnotí následky deficitu v zdravotnom systéme.

Tieto názory sú pritom založené na optimistickom odhade, že drvivá väčšina lekárov, ktorí ku koncu septembra podali výpoveď, ju stiahnu. Stačí, ak odíde iba polovica z nich a systému môže hroziť kolaps, pripomína M. Smatana. V najväčšej Univerzitnej nemocnici Bratislava podala výpoveď tretina lekárov. Najviac ich je z pracovísk anestéziológie, kde ich je vo výpovedi až 80 percent z nich. Bez anestéziológov nebude jednoducho možné, aby si nemocnica fungovala.  

Skutočná situácia v zdravotníctve je hrozivá. Môže sa zosumarizovať ako nedostatok peňazí, nedostatok personálu, nedostatok komunikácie a nedostatok záujmu o riešenie problémov. Pretože, odchod lekárov nie je zďaleka iba o peniazoch, ide o systémovú záležitosť.

„Od začiatku hovoríme, že slovenské zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje systémové zmeny, ktoré sme zhrnuli do ôsmich požiadaviek, a hoci sú mzdy dôležitá súčasť personálnej stabilizácie, samy osebe problémy našich nemocníc nevyriešia,“ tvrdí Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia.

Zo strany podmienok a nastavenia sektora môžu slovenskí zdravotníci len ticho závidieť svojim českým kolegom. A môžu im závidieť aj pacienti. Český rozpočet počíta s platbou za poistencov štátu na budúci rok vo výške 140 miliárd korún, čo je v prepočte na eurá 5,7 miliárd. V prepočte na počet obyvateľov ide o sumu takmer tri miliardy eur alebo takmer trojnásobok toho, čo je ochotné za nezamestnaných, dôchodcov, študentov či iných nezárobkových občanov platiť ministerstvo financií.

Pokazená pesnička

Bolo to pred parlamentnými voľbami, keď sa pred úradom vlády vo veľkom pálili sviečky. Igor Matovič dal zapáli sviečky za zbytočne vyhasnuté životy na Slovensku. A bolo ich hodne.

V krajine pripadá ročne na 100-tisíc obyvateľov až 164 úmrtí, ktoré mohli byť odvrátené včasnou a efektívnou zdravotnou starostlivosťou. V ostatných krajinách V4 je takýchto úmrtí ročne 142 na 100-tisíc obyvateľov, píše vo svojej správe ministerstvo financií hneď na prvej strane návrhu rozpočtu. Chce tým podporiť myšlienku, že „výsledky slovenského zdravotníctva nezodpovedajú výdavkom“.

Skrytou logikou ministerstva je, že výdavky sú príliš vysoké a treba šetriť. V skutočnosti je to ale opačne. To, čo znižuje odvrátiteľné úmrtia, sú investície do prevencie. Ekonomický expert Peter Pažitný pripomína, že výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť na Slovensku predstavujú iba 0,06 percenta HDP, pričom priemer EÚ je 0,28 percenta.

Pre porovnanie, Česko a Maďarsko investujú do preventívnej starostlivosti 0,2 percenta HDP a Poľsko 0,13 percenta. Každé euro investované do prevencie sa vracia dvoj- až štvornásobne podľa výšky príjmov v danej krajine, tvrdí štúdia McKinsey.

Preto, ak by sa preventívnej starostlivosti na Slovensku venovala väčšia pozornosť, dostavili by sa nezanedbateľné zdravotné prínosy. V súčasnosti však krajina bojuje s nedostatkom prostriedkov na pokrytie primárnych potrieb, nieto ešte prevencie.

Situácia sa tak skoro nezlepší. Snaha ministerstva financií ísť proti potrebám, skúsenostiam a odporúčaniam zdravotníkov pripomína zrážku vlaku v spomalenom režime.

Kým verejnosť roky ignorovala stav slovenského zdravotníctva, od budúceho roka to už možné nebude. Igor Matovič na ňom zanechá trvalé a hlboké šrámy.