Milióny pracovných miest pôjdu na oltár cenovej stability

V najväčšej ekonomike sveta, Spojených štátoch amerických, je momentálne miera nezamestnanosti na úrovni 3,7 percenta, nachádza sa tesne nad historickými minimami a v blízkosti úrovní, kde bola pred pandémiou.

Počas posledných siedmych desaťročí už nižšie nebola, odtiaľto už vedie cesta jedine nahor. História ukazuje, že to rýchla cesta. Vývoj v USA sa oplatí sledovať, pretože tamojšie trendy sa následne prelievajú do Európy, aj na Slovensko.

Pod štyrmi percentami miera nezamestnanosti s výnimkou 60. rokov nevydržala dlhšie ako rok. Momentálne je tam už sedem mesiacov. Pracovný trh sa prehrieva, mzdy výrazne rastú a podporujú rast inflácie. Centrálna banka USA (Fed) má jasný plán, spomaliť ekonomiku a pracovný trh a tým aj infláciu.

V stávke sú milióny pracovných miest

Recesiu síce spôsobiť nechce, ale už pripúšťa, že asi nastane. Medzinárodný menový fond (MMF) skúsil odhadnúť, aké škody kampaň proti inflácii napácha. Podľa odborníkov musí miera nezamestnanosti stúpnuť na 7,5 percenta, čo znamená stratu šiestich miliónov pracovných miest.

Podľa analýzy investičnej banky Goldman Sachs existuje momentálne previs dopytu po pracovnej sile nad jej ponukou v objeme viac ako 5 miliónov pracovných miest. Inak povedané, ak by do USA prišlo 5 miliónov kvalifikovaných ľudí, ktorí by sa zamestnali tam, kde je to potrebné, tlak na mzdy by sa zastavil a čoskoro by začala klesať aj inflácia.

Fed sa pritom oficiálne snaží byť optimista a hovorí, že stačí rast mierny nezamestnanosti na úroveň 4,4 percenta. Viacerí odborníci však pochybujú, že môže prísť recesia, ktorá spôsobí len taký mierny rast miery nezamestnanosti. To sa ešte nikdy nestalo.

Ak sa trh práce a inflačné očakávania nebudú správať v súlade s našimi predpokladmi, mierny nárast sadzieb, ktorý ešte Fed očakáva, nebude stačiť. Buď inflácia zostane privysoko, alebo ekonomické spomalenie bude silnejšie a miera nezamestnanosti vyššia.

Skôr to môže byť naopak, aj MMF upozorňuje, že trh práce môže na rôzne úrokové sadzby reagovať odlišne a spomínaných 6 miliónov pracovných miest pracuje s optimistickým scenárom, že všetko pôjde ako má. A teda, že pracovný trh nespanikári a nenastane masové prepúšťanie.

Podobne je možné, že pracovný trh odolá vyšším úrokovým sadzbám, inflácia bude ďalej rásť a tým pádom bude nevyhnutné ešte viac pritvrdiť pri sprísňovaní menovej politiky. Následok toho si nikto nedovolí predpovedať.

Zvyčajne, ak sa trh práce pustí dolu kopcom, naberá rýchlosť a klesá ešte rýchlejšie.

Keď bola inflácia naposledy takto vysoká a Fed musel prudko zvyšovať sadzby, miera nezamestnanosti atakovala úroveň 10 percent. Existuje aj opačný tábor, ktorý tvrdí, že tentokrát je to iné a ekonomika sa bude správať inak, ako v minulosti.

Argumentujú nie tým, čo by malo nastať, ale čo sa už reálne deje. Do pracovnej sily v auguste pribudlo 800-tisíc pracovníkov, čo je rekord. Nový prílev pracovnej sily by mal tlmiť tlak na rast miezd. Títo ľudia si ešte musia nájsť prácu, preto miera nezamestnanosti stúpla z 3,5 na 3,7 percenta.

Začínajú sa pozitívne zmeny

Väčšia ponuka pracovníkov znamená, že tlak na mzdy by mal začať poľavovať a s ním postupne aj inflácia. Hoci ide o nádejný trend na trhu práce, na inflácii a mzdách sa to zatiaľ neprejavilo. Mzdy rastú tempom 5,2 percenta medziročne, rovnako ako počas prechádzajúceho mesiaca.

Celková inflácia síce spomalila, ale jadrová inflácia, ktorá má trvalejší trend a abstrahuje od cien energií a potravín, zrýchlila. To je dôvod skôr na obavy, ako na nádej. Ak má inflácia spomaliť k dvojpercentnému cieľu, mzdy by nemali rásť rýchlejšie ako o 3,5 percenta ročne.