Mestá a kraje budú čerpať eurofondy jednoduchšie. Štát ich bude aj menej šikanovať

Keď sa v minulosti mali čerpať eurofondy na projekty v obciach či mestách, vyvolávalo to vrásky na tvárach starostov či primátorov. Peniaze by sa síce zišli, ale všetci sa báli veľkej byrokracie či veľkých provízií pre „vybavovačov“ eurofondov.

Napokon aj rizika, že projekt bude zamietnutý a obec príde o nemalé peniaze, ktoré vrazila do projektovej dokumentácie.  Aj preto sa eurofondy nečerpali poriadne a momentálne sme krajinou, ktorá čerpá eurofondy najmenej.

„Je to, bohužiaľ, hanba pre túto krajinu. Zodpovednosť za to nesú predošlé vlády, ktoré sa hrubým spôsobom vykašľali na systematickejšie vyrovnávanie regionálnych rozdielov a rozvoj Slovenska,“ povedal Richard Rybníček, primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska (ÚMS)  na pondelkovej tlačovej konferencii k novému systému čerpania eurofondov.

Nejasná suma

Pritom tentoraz v programovom období 2021 až 27 nepôjde o málo peňazí.. R. Rybníček  by chcel z nového balíka eurofondov vybojovať pre samosprávy čo najviac z 13 miliárd eur, ktoré má dostať Slovensko zo štrukturálnych fondov. Aká suma bude napokon k dispozícii, ešte nie je jasné.

„Aktuálne diskusia prebieha ešte len na európskej úrovni. A kým nebude definitívne uzatvorená nie je možné o konkrétnych číslach hovoriť ani na národnej úrovni,“ vysvetľuje Vladimír Ledecký, štátny tajomník Ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).

Zjednodušený systém čerpania

Systém čerpania eurofondov sa má po novom zjednodušiť. Bude menej byrokratický a bude v procese aj menej kontroly. Byrokracia pri čerpaní eurofondov bola doteraz častým dôvodom, prečo obce do projektov ani nešli. Navyše jednotlivé ministerstvá vyžadovali často papiere nad rámec toho čo vyžaduje Európska komisia a výrazne zväčšovali byrokratickú záťaž.

„Vznikla paranoja, ktorá viedla k vyšperkovaniu zložitosti systému až ad absurdum – k hranici, keď začína byť kontraproduktívny až nefunkčný,“ vysvetľuje Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska-ZMOS. Systém kontroly eurofondov obsahoval preto viaceré úrovne, ktoré boli nadbytočné. Podľa M.Mušku kontrola nemusí byť trojstupňová, ale mala by byť kvalitná, profesionálna a účinná aj v jednom stupni.

V praxi sa však priestor na podvody a korupciu významným spôsobom neznižoval. „Skúsenosť z ostatných rokov ukazuje, že komplikovaný systém korupciu nijako neobmedzil, a zložitejší systém verejného obstarávania tiež neprispel k obmedzeniu zlodejín,“ myslí si Dušan Sloboda, analytik z Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika.

Prílišné papierovačky a kontroly potvrdzujú pre TREND aj starostovia miest, ktoré eurofondy v minulosti riešili.

„Byrokracie je okolo projektov dosť, preto vítam odbúranie kontroly aj zjednodušenie procesu verejného obstarávania,“ hovorí Miroslav Kollár, primátor Hlohovca (Za ľudí).  Malé obce podľa neho nezvládajú administrovať projekty samé, a preto si musia platiť sprostredkovateľské firmy,, kde sa objavuje aj korupcia.

Riziko podvodov vnímajú starostovia ako stálu hrozbu, ale keď bude poriadne fungovať právny štát, tak sa môže zneužívanie eurofondov eliminovať. „Morálku a etiku nedostanete do ľudí zákonom. Byrokracia je obrovská, napriek tomu zneužívaniu nedokázala zabrániť,“ dodáva R.Rybníček.

Na druhej strane, zjednodušenie systému automaticky neznamená, že sa bude diať viac podvodov. "Ide o to, aby sme systém nastavili zjednodušením procesov, nie formou zníženia kvality kontroly. Preto podporujeme myšlienku, že uvoľnenie pravidiel musí ísť ruka v ruke so sprísnením postihov," hovorí Jozef Viskupič, župan Trnavského kraja.