Matovič skrýva miliardy eur, no mália sa mu. Nižšie dane nebudú, chce vybrať od ľudí ešte viac

Platíte štátu málo, dajte mu viac! Poslanci predsa nebudú šetriť na svojich platoch, na prebujnenom aparáte či verejných výdavkoch. Takto zmýšľajú politici na Slovensku, ktorí sú pri napĺňaní štátnej kasy zlými hospodármi.

Nevedia šetriť vo vlastných radoch, jedinou možnosťou pre nich sú len vyššie dane. K týmto krokom sa uchyľuje vláda Eduarda Hegera. Na vyššie platy v štátnej a verejnej správe vraj treba vybrať od firiem i bežných ľudí viac peňazí. Odborníci túto ich teóriu hravo zmietli zo stola, pravda je totiž inde.

Nebudeme šetriť, vyberieme viac od ľudí

Bývalý minister financií a súčasný premiér Eduard Heger 13. mája na tlačovej konferencii uviedol, že začali rokovania kvôli optimalizácii daňového mixu.

„Tam patrí aj riešenie kompenzácií miezd v štátnej a verejnej správe, nielen zamestnancom školstva či zdravotníctva, ktoré sú finančne nákladné. Chystáme opatrenia na zvýšenie daní, teda znížime daňovo odvodové zaťaženie na strane práce a zvýšime dane zo spotreby, majetku a negatívnych externalít.“ Odborná ani laická verejnosť však doteraz nevidela žiadne hlbšie analýzy či prepočty, ako bude postupovať.

Minister I. Matovič na svojej sociálnej sieti zase uviedol, že „masívne zvýšiť daňový bonus pracujúcim rodičom nezaopatrených detí znamená masívne zníženie daní“. Jeho tlak na koaličných partnerov, že ak sa dane pre Slovákov nezvýšia, bude problém zostaviť štátny rozpočet či navýšiť zamestnancom platy, je však len falošná politická hra.

Problém je, že pod pojmom zníženie daní si vláda predstavuje vyšší daňový bonus, ktorý zasiahne len 0,7 miliónov rodín so závislými deťmi z celkového počtu 1,8 miliónov domácností. Tie nedostanú nič. Plný daňový bonus bude tiež raritou, napríklad živnostníci budú škodovať, ak nezarobia viac ako 2 600 eur mesačne.

„Daňový bonus predstavuje selektívne znižovanie daňovej záťaže. Z pohľadu znižovania priameho zaťaženia potrebujeme znižovanie odvodov,“ hovorí pre TREND analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

Navyše, zdanenie firiem vyššími ziskami znamená zvyšovanie de facto priamych daní. Rozpočet sa však dá bez problémov zostaviť bez zvyšovania daní, ale štát by musel urobiť isté opatrenia na svojej strane výdavkov. Slovensko má ôsme najvyššie zaťaženie práce medzi krajinami OECD. Bežný občan platí podľa INESS v súčasnosti z hrubej mzdy viac ako 50 percent na rôznych druhoch daní, paradoxne sa to však štátu máli.

Aj keď sa zvyšovanie daní z negatívnych externalít na prvý pohľad môže zdať ako ľahko obhájiteľné a politicky predateľné, aj tieto dane majú svoje jasné pravidlá.

„Je alchýmia nájsť ich správnu výšku. Sú nezanedbateľným prínosom do štátneho rozpočtu, avšak zvyšovanie sadzieb nemusí znamenať aj vyšší výber daní,“ spresňuje pre TREND predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).