„V rámci celej Európskej únie (EÚ) je druhé najmenšie ohrozenie chudobou na Slovensku,“ povedal v diskusnej relácii Sobotné dialógy minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Lepšie je na tom len susedná Česká republika. Také sú najnovšie závery Európskeho štatistického úradu (Eurostat).
Z celej populácie daného štátu žije v biede len 11,50 percenta Čechov, 13,80 percenta Slovákov a 22,50 percenta Nemcov. Pritom práve posledná krajina je najsilnejším hospodárskym celkom v rámci celej EÚ. Odoberá väčšinu produktov domácich fabrík a je členom elitného klubu G7, ktorý združuje sedem ekonomicky najsilnejších štátov sveta.
Uletená štatistika
Obrovské rozdiely je vidieť aj pri porovnaní platov. Minulý rok dosahovala nemecká minimálna mzda výšku 1 571 eur. V tom istom roku priemerný Slovák v hrubom zarábal len 1 133 eur. Napriek tomu je podľa Eurostatu ohrozený chudobou každý piaty Nemec a len každý desiaty Slovák. Inými slovami, v domácej ekonomike žije v biede o polovicu menej ľudí ako v oveľa bohatšom Nemecku.
Ako je to možné? Podľa ministra financií ide o úspech jeho bývalej vlády. I. Matovič bol ešte minulý rok premiérom. Počas svojho krátkeho riadenia štátu nezvládol boj s pandémiou. Na plošné testovanie minul stovky miliónov eur. Napriek tomu sa nevyhol zavádzaniu tvrdého lockdownu. V snahe zastaviť šírenie vírusu na niekoľko mesiacov zatvoril väčšinu obchodov, reštaurácií, penziónov a hotelov.
Reči o šetrení sú bludy. Peniaze rozhadzujeme ako susedia pred voľbami
Zároveň ním vedený kabinet zasiahnutým podnikateľom vyplatil jednu z najmenej štedrých pomocí. Na porovnanie, Gréci minulý rok ekonomiku zachraňovali opatreniami za 13,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a Slováci len za 4,4 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch išlo o sumy vo výške 25,3 miliardy dolárov a 4,6 miliardy dolárov. V spomínaných sumách sú okrem priamej finančnej pomoci započítané aj štátne záruky za splácanie firemných úverov. Samotné porovnanie je od Medzinárodného menového fondu (MMF).
Svet I. Matoviča
Bývalý premiér bez výčitiek nechal skrachovať časť reštaurácií. Počas zatvorených prevádzok im dostatočne neprispel na nájom a energie. Pre občanov nedokázal s bankami dohodnúť zmrazenie úrokov odložených splátok úverov. Priestor na dosiahnutie takéhoto ústupku mal.
Nová vláda finančným domom hneď po nástupe zrušila bankový odvod. Z ekonomického pohľadu išlo o správne rozhodnutie. Súčasný hospodársky rast stojí a padá na zvyšovaní dlhu. Kľúčom k nemu sú práve dostupné pôžičky. Z tohto uhla pohľadu je dobrou správou raketový rast ziskov domácich bánk.
Igor Matovič len predstiera šetrenie. Rozhadzovanie peňazí skrýva za reformy
Priaznivú situáciu mohol šikovný líder využiť na kompromis. Na jednej strane bankám stúpnu znížením daní zisky o stovky miliónov eur. Na druhej utrpia dočasné straty zmrazením úrokov odložených splátok pôžičiek. Lenže na presadenie takéhoto riešenia bývalá vláda nemala schopnosti.
Napriek tomu sa pýši znižovaním podielu chudobných ľudí. Pomáha jej v tom oficiálna štatistika Eurostatu. Podľa nej bolo v roku 2019 ohrozených chudobou 14,90 percenta Slovákov a v roku roku 2020 len 13,80 percenta Slovákov.
Eurostat ignoruje osady
Za dobrými výsledkami stojí divne zvolená metodika. Eurostat v nej ignoruje bývanie mimo katastrálneho územia obcí. Na západe žijú ľudia väčšinou v legálne postavených bytoch a domoch. Slovenským špecifikom sú z pohľadu staveného zákona nelegálne osady. V nich vo veľkej biede žije početná komunita sociálne vylúčených Rómov. Práve títo najchudobnejší ľudia nie sú vôbec zarátaní do porovnania od Európskeho štatistického úradu.
Otázne je i samotné definovanie chudoby. „Je to 60 percent z mediánového príjmu v danom štáte. Aktuálne čísla som neporovnávala, ale v minulosti ľudia ohrození chudobou v Rakúsku mali vyšší príjem ako polovica obyvateľstva na Slovensku,“ vysvetľuje sociologička Slovenskej akadémie vied (SAV) Zuzana Kusá.
Medián vyjadruje príjem väčšiny obyvateľov v štáte. Z tohto dôvodu je o niečo nižší ako priemerná mzda. Európsky štatistický úrad veľké porovnanie najčastejších hrubých príjmov publikoval v roku 2018. V tom čase väčšina Rakúšanov pracovala za 2 645 eur, väčšina Slovákov za 979 eur. Samotná hranica chudoby je stanovená ako 60 percent z tohto príjmu. Inými slovami, pred necelými štyrmi rokmi hrozila bieda Rakúšanovi s mesačným príjmom pod 1 587 eur a Slovákovi pod 587,40 eura.
- Politický populizmus
„Slovenskí politici zvyknú európske údaje o nízkej hrozbe chudoby na Slovensku prezentovať ako dôkaz úspešného vládnutia. Ignorujú tým ťažký život mnohých ľudí, ktorí majú problém zaplatiť mimoriadny výdavok v podobe pokazeného elektrického spotrebiča, dopriať si každý deň jedlo obsahujúce mäso, alebo ísť na dovolenku mimo svojho bydliska,“ dodáva Z. Kusá.
Ignorovanie reality je jednou z povahových čŕt súčasného ministra financií. I. Matovič naplánoval na budúci rok deficit vo výške 4,94 percenta HDP. Bude tak hospodáriť o niečo horšie ako Smer. Ten druhý rok od vypuknutia finančnej krízy dosiahol deficit 4,30 percenta HDP. Stalo sa tak v roku 2011. Súčasný minister financií I. Matovič napriek tomu sám seba pasoval do role rozumného hospodára a kade chodí, tade rozpráva o šetrení.
