Zo živnostníkov s jedným klientom sa môžu stať zamestnanci. Vláda hľadá viac peňazí na dôchodky

Na ministerstve práce prebiehajú diskusie o postavení živnostníkov. Po ich uzavretí bude s veľkou pravdepodobnosťou oveľa náročnejšie získať status drobného podnikateľa. Ľavicoví politici pripravované zmeny obhajujú snahou o lepšiu ochranu zamestnancov. Lenže tá nebude zadarmo – čistý mesačný príjem živnostníka po prechode do trvalého pracovného pomeru klesne o stovky eur.

Zákonník práce už dnes zakazuje závislú činnosť vykonávať na živnosť. Napríklad ľudia pracujúci za výrobným pásom musia mať status zamestnanca. Dôvod? Výkon ich povolania je úplne závislý od firmy. V žiadnom prípade nejde o podnikanie, kde si živnostník sám zháňa zákazky a následne ich realizuje vďaka vlastným výrobným prostriedkom. Viac otázne je to napríklad v prípade účtovníka, ktorý pracuje na vlastnom počítači z pohodlia domova, ale len pre jednu firmu. Ministerstvo práce preto diskutuje o ďalších zmenách v zákonníku práce, ktoré jasne určia, kedy ide o zamestnanie v trvalom pracovnom pomere a kedy o živnosť.

„Zvažujeme ešte niektoré iné definičné znaky, pre mapovanie problému sa napríklad používa kritérium počtu zákazníkov, prípadne podiel jedného zákazníka na celkovom príjme živnostníka. Túto debatu sme v tejto chvíli ešte neuzavreli,“ hovorí pre TREND štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš. V prípade nájdenia zhody v koalícii môžu skončiť tí živnostníci, ktorí majú len jedného zákazníka, a obídenie tejto podmienky nebude jednoduché. V praxi totiž nebude stačiť len jedna faktúra vystavená inej firme. Živnostník bude musieť splniť vopred stanovený pomer zárobkov od viacerých zákazníkov. Napríklad sa stanoví, koľko percent ročného príjmu môže byť maximálne vyplatených od jedného odberateľa. V prípade prijatia opísaných zmien sa súčasná podoba pracovného trhu zásadne zmení a pracovať na živnosť nebude také jednoduché ako dnes.

Štát získa, živnostníci stratia

Vládu do obmedzovania malých podnikateľov tlačí aj potreba konsolidácie. Človek pracujúci za hrubú mzdu 1 569 eur dostane v čistom 1 190 eur. Spolu s firmou štátu na daniach a odvodoch každý mesiac zaplatí 931 eur. Prechod na živnosť spôsobí, že čistý mesačný príjem zamestnanca stúpne na 1 750 eur a štát dostane len 371 eur. Zamestnanec v riadnom pracovnom pomere tak do sociálneho systému každý mesiac prispeje o 560 eur viac ako živnostník.

Ide o ilustratívny prepočet, keď živnostník platí minimálne sociálne aj zdravotné odvody a nízku daň z príjmu vďaka využitiu kombinácie paušálnych nákladov a 15-percentnej daňovej sadzby. Zároveň 1 569 eur v hrubom je výška priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve v štvrtom kvartáli 2023. Existujú aj ďalšie možnosti, ako legálne platiť štátu ešte menej. Napríklad po založení živnosti je dovolené rok a pol platiť len minimálne zdravotné odvody. Sociálne odvody sa v tom čase platiť nemusia. Štát preto dotlačením živnostníkov do trvalého pracovného pomeru môže ročne získať desiatky až stovky miliónov eur.

Iný pohľad

Na domácom trhu firmy dlhodobo nevedia obsadiť takmer 100-tisíc pracovných miest. Počet ľudí bez práce je na slovenské pomery dlhodobo nízky. Preto je podľa Martina Vlachynského, analytika INESS, ťažké argumentovať tým, že firmy nútia ľudí do založenia živností a väčšina obyvateľov preferuje trvalý pracovný pomer. „Máme šesťpercentnú nezamestnanosť. Najmä na kvalifikovaných pracovníkov, čo je veľká časť živnostníkov, čakajú tisíce pozícií v zamestnaneckom pomere, môžu sa preň kedykoľvek rozhodnúť,“ hovorí analytik. Firmy väčšinou majú na konkrétny projekt pevne stanovený rozpočet. V rámci jeho realizácie je im jedno, či peniaze vyplatia živnostníkovi na faktúru, alebo zamestnancovi ako superhrubú mzdu. „Pre odberateľov je zaujímavá skôr flexibilita, ktorú živnostníci prinášajú. Zákonník práce predstavuje obrovský náklad,“ dodáva M. Vlachynský. Firma si služby živnostníka môže najať len v prípade zvýšených zákaziek na obmedzený čas. Po ich realizácii sa jednoducho rozídu. Zamestnanca musí firma platiť aj v časoch klesajúcich objednávok. Prípadne ho môže prepustiť, ale s tým sú spojené náklady v podobe výpovednej lehoty a odstupného.

„Živnostníci síce majú nižšie daňovo-odvodové náklady ako zamestnanci, ale zároveň sa týmto krokom vzdávajú zvýhodneného postavenia cez Zákonník práce a menej čerpajú zo sociálneho systému. Je to teda rozhodnutie ‚niečo za niečoʻ,“ upozorňuje M. Vlachynský. Inými slovami, živnostníci do sociálneho systému na jednej strane menej prispejú a na druhej z neho výrazne menej dostanú. Túto koncepciu narušuje len inštitút minimálneho dôchodku.