V Českej republike pribudlo od roku 2014 okolo šesťtisíc zvereneckých fondov a približne tritisíc nadačných fondov. Vzostupný trend pokračuje a fondy ako forma správy majetku sú čoraz populárnejšie. Potvrdzuje to partnerka a advokátka v advokátskej kancelárii Portos a senior konzultantka v spoločnosti CCS Premium Trust Markéta Flanderková. Hovorí, ako minimalizovať spory, rozložiť riziká a ochrániť rodinný
majetok. 

V akom momente odporúčate rodinným firmám založiť si fond? 

Najmä v situáciách, keď riešia medzigeneračný prevod majetku. To je najčastejší dôvod, pre ktorý si firmy v súčasnosti zakladajú fondy. No je to spojené aj s ochranou majetku a rozložením rizík. Môže ísť o prípady, keď má majiteľ firmy deti z predchádzajúceho manželstva, k tomu mladistvé deti zo súčasného manželstva, prípadne rieši rozvod a do toho vstupuje ešte nová partnerka. Potrebuje tak vyriešiť majetkové usporiadanie, aby všetko fungovalo podľa jeho predstáv a prianí a zároveň bola zaistená dlhodobá správa majetku. 

Aké sú ďalšie príklady? 

Sú situácie rodinných firiem, keď má majiteľ firmy syna, ktorý sa zapája do rodinného podnikania. K tomu má ďalšie deti, ktoré to však nijako nezaujíma a nechcú sa na podnikaní podieľať. Toto je jeden z príkladov, keď založenie fondu pomôže predchádzať sporom, ktoré sa vo firme väčšinou nekončia dobre. 

Na Slovensku majitelia rodinných firiem po tridsiatich rokoch často zvažujú, ako ďalej nakladať s majetkom. Ak sa rozhodnú pre založenie fondu, ktoré faktory treba zvážiť na začiatku? 

Určite si treba dať dokopy majetkové portfólio, zvážiť daňové aspekty. Na základe toho navrhujeme optimálnu štruktúru riešenia pre daného klienta. Je to veľmi individuálne a je potrebné, aby to zodpovedalo danej rodinnej a biznisovej situácii. 

V čom sa Česku za uplynulých desať rokov osvedčili zverenecké fondy? 

Je to inštitút, ktorý umožňuje počas života majiteľa usporiadať si majetkové portfólio, rodinnú situáciu a nastaviť pravidlá. Pomáha to motivovať potomkov, aby sa zapájali do rodinného podnikania, a určiť hranice, aby nenastali spory. Tie totiž často po smrti zakladateľov vedú aj k tomu, že to firmy neustoja a členovia rodiny sa úplne rozhádajú. 

Dedičské konanie je v tomto nedostatočné? 

To sa nedá vôbec porovnať s inštitútom fondov. Najmä tu na Slovensku dedičské konanie neumožňuje skoro nič. Okrem toho, že si napíšete niečo do závetu a dediči to zdedia. Inštitút zvereneckých a nadačných fondov vám umožní nastaviť si to tak, že potomkovia to ani v prípade vašej smrti nezdedia, iba majú práva k majetku. Alebo, naopak, majú nastavené nejaké motivačné plnenie, aby sa zapájali do podnikania rodinnej firmy. Je tam široká škála možností, tak aby všetko fungovalo, akoby tu majiteľ bol aj po smrti. Majetok chránený fondmi umožňuje aj potomkom ísť do nejakého rizikovejšieho podnikania. V prípade, že sa im v tom nebude dariť, rodinný majetok zostane ochránený v rámci fondu. 

Aké chyby robia majitelia spoločností pri správe svojho majetku? 

Na Slovensku sa stretávame s tým, že ani štruktúra firiem nie je vytvorená tak, aby boli rozložené riziká. Takže v prvom rade ju odporúčame nastaviť a zároveň pridať nadstavbu v podobe fondov. 

Ako dlho trvá založenie fondu? 

V priemere štyri až šesť mesiacov. Odpovede na niektoré naše otázky, možnosti nastavenia a celú situáciu klient potrebuje prebrať so svojimi potomkami. Niekedy sa jeho predstavy v čase menia a vyvíjajú, a tak nastavenie a podmienky upravujeme a dopĺňame. Klienta celým procesom, samozrejme, sprevádzame a navrhujeme mu možné riešenia jeho rodinnej i biznisovej situácie. 

Ak už má niekto založený fond a funguje mu povedzme dva-tri roky, aké má najčastejšie ďalšie požiadavky? 

Samozrejme, život sa mení a vyvíja. A tak riešime napríklad úpravu beneficientov. Teda tých, ktorí čerpajú z fondov prostriedky alebo nejaké plnenia. Riešime aj opravu niektorých fondov, ktoré realizovali iné subjekty. Pridávame tak-zvané exit doložky, ktoré umožňujú presunúť fond niekam inam, do iného štátu. Vo väčšine prípadov však riešime tieto otázky so zakladateľmi firiem na začiatku a z našich skúseností predvídame viacero situácií, ktoré môžu nastať. 

V Česku fungujú zverenecké fondy viac než desať rokov. Zmenilo sa niečo zásadné v rámci ich nastavenia? 

Pri správe majetku je vždy dobre vyhľadávať stabilné prostredie či už z hľadiska daní a aj zákonov a právnej úpravy. V tomto sa nič nezmenilo a je dobre, že zotrvávame v tom, ako to bolo nastavené na začiatku. Jediná otázka, ktorú v súčasnosti riešime v súvislosti so zvereneckými fondmi, je nastavenie profesionálnych správcov. Tak ako je to napríklad v Lichtenštajnsku, keď správca fondu reálne musí spĺňať určité parametre, mať skúšky a skúsenosti, aby mohol vykonávať túto profesiu, rovnako ako napríklad advokáti. 

Ktorým klientom odporúčate správu majetku v rámci Českej republiky a ktorým, naopak, skôr tú zahraničnú? 

Predovšetkým sa pýtame na zameranie podnikania. Ak sa podniká v medzinárodnom rozsahu, vtedy je určite na zváženie, či nezvoliť lichtenštajnský variant. Máme aj ďalšie varianty, keď sa podnikanie klienta zameriava na angloamerický svet a podobne. 

Čo dnes najviac oceňujú firmy, ktoré majú fondy založené už dlhšie? 

Oceňujú najmä definovanie pravidiel v rámci rodinného podnikania. To pomáha aj v prípade, keď do rodiny prichádzajú partneri detí, ktorí majú rôzne predstavy o ďalšom fungovaní firmy, aj v prípade rozvodov. Vtedy je dobre povedať – my máme takéto pravidlá a podľa nich sa riadime. Pomáha to aj pri celkovom zefektívnení majetkových štruktúr. Takto je lepšie chránený majetok rodiny. Nielen fondy, ale vytvorenie celej štruktúry zlepší celkové fungovanie rodinnej firmy aj rodiny. 

Venujete sa založeniu, dohľadu a správe fondov. Čo všetko do toho spadá? 

Riešime usporiadanie rodinných väzieb a nastavenie celého majetkového portfólia firiem z hľadiska daní, účtovníctva, auditu, aby to fungovalo aj z ekonomického hľadiska tak, ako má. 

Ak niekto práve zvažuje založenie fondu, čo by ste mu z doterajších skúseností odporučili, akú máte dobrú radu? 

Najmä nenechať dôjsť rodinnú situáciu do takých konfliktných situácií, keď už je ťažké nájsť nejakú vyhovujúcu cestu pre viacero strán. 

Akým prvým krokom začať? 

Treba sa najmä obrátiť na poradcu, ktorý má skúsenosti so správou majetku. Videli sme totiž už veľa zle nastavených fondov, ktoré sme museli opravovať. Skúsenosť, ktorú s tým človek musí mať, musí vychádzať zo zahraničia, pretože tam majú storočné skúsenosti, čo je úplne iné časové meradlo ako v rámci strednej Európy. Fond treba nastaviť tak, aby bol skutočne funkčný a aby zohľadňoval najrôznejšie situácie, ktoré môžu nastať. 

Markéta Flanderková
Je partnerkou a advokátkou v advokátskej kancelárii PORTOS a senior konzultantkou v spoločnosti CCS PREMIUM TRUST. Má bohaté skúsenosti so zakladaním zvereneckých fondov, nadačných fondov a zahraničných alternatív vrátane súvisiaceho komplexného poradenstva klientom. V rámci advokátskej praxe sa ďalej zameriava na korporátnu agendu a corporate governance a tieto skúsenosti uplatňuje pri zakladaní a správnom nastavení fungovania majetkových štruktúr. Venuje sa aj pedagogickej a publikačnej činnosti a pravidelne vystupuje na odborných konferenciách.