Ľudstvo prestalo konzumovať tak veľa cukru. Posledný veľký nárast v spotrebe jednej z najrozšírenejších potravinárskych komodít nastal medzi rokmi 2006 a 2007, až + 4,4 percenta. Uvádza to poradenská spoločnosť Czarnikow Group so sídlom v Londýne. Takéto maximum bolo už len v rokoch 1986 – 87 (+4,7 percenta). Medzi rokmi 2019-2020 sa vôbec po prvýkrát od roku 1980 očakáva pokles v spotrebe cukru, a to až pod nulovú hranicu na - 1,2 percenta. Čo do množstva by to malo byť celosvetovo zhruba 170 miliónov ton.

Podľa odborníkov môže za pokles v spotrebe cukru globálne zatvorenie reštaurácií, pohostinstiev, kín, ale aj hromadných podujatí, kde sa predávajú rýchle občerstvenie, cukrovinky či sladené nápoje.

„Spotreba mimo domova býva zvyčajne vyššia ako to, čo sa poje a vypije doma,“ citovala Bena Seeda, analytika spoločnosti Czarnikow, agentúra Bloomberg. „Ak pôjdete do kina, pravdepodobne sa vám pri sledovaní filmu podarí vypiť aj liter limonády alebo možno viac,“ povedal s tým, že človek nezvykne tak veľa vypiť aj doma.

Kola ide dole

Výrazný pokles v spotrebe cukru potvrdzujú aj takí giganti ako Coca-Cola či PepsiCo. Výrobca kokakoly rátal za prvé tri aprílové týždne prepad predaja o štvrtinu. Jeho hlavný rival očakáva prepad dopytu v druhom štvrťroku 2020 najmä v Nemecku – to považujú za kľúčový európsky trh s cukrom a sladenými nápojmi.

Vzhľadom na postupné uvoľňovanie blokád jednotlivými krajinami sa ešte v každom prípade situácia zmení. Nie je však jasné, ako rýchlo sa bude dopyt po cukre zotavovať. Pre nastupujúcu globálnu recesiu, keď celosvetovo klesá HDP, budú klesať aj príjmy obyvateľov, rásť nezamestnanosť, mnohí skončia na hranici chudoby. Len ťažko budú chodiť do reštaurácií a barov  alebo si kupovať  sladkosti.

Presladení Slováci

Pokiaľ ide o Slovákov, ešte pred pandémiou sme tiež zaznamenávali vysoké čísla spotreby cukru a výrobkov, ktoré ho obsahujú. V rámci krajín OECD sme figurovali na prvých priečkach až s takmer 50 kilogramami na obyvateľa za rok. To bolo v roku 2013, keď sme v porovnaní so susedenými krajinami mali dokonca prvenstvo. Za nadmernou spotrebou cukru u nás boli podľa expertov najmä sladené nealkoholické nápoje.

Ministerstvo financií SR vtedy pripomenulo, že nadmerná spotreba cukru a umelých sladidiel vedie podľa odborníkov nielen k obezite, ale spôsobuje aj ďalšie vážne zdravotné problémy ako diabetes 2. typu, metabolický syndróm, kardiovaskulárne ochorenia, zubný kaz či depresiu. Práve kvôli tomu sa začalo hovoriť o zavedení dane na cukor aj u nás, no odvtedy tieto debaty ustali.

Daň na cukor. Áno či nie?

Inštitút INESS zverejnil dáta, podľa ktorých spotreba rôznych typov sladených nápojov medzi rokmi 1998 a 2017 narástla na Slovensku o 64 percent, od roku 2010 však klesá. Priemerný medziročný pokles v období 2010 – 2017 bol -2,8 percenta. Experti INESS tak neodporúčali zaviesť tzv. daň na cukor.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO však radí zavádzanie daní na nezdravé potraviny a nápoje. K máju 2018 malo takúto daň už 14 z 36 krajín OECD.