„Je možné, že nedostatočné stimuly sú viac nákladné, ako sme si doteraz mysleli a môžu znižovať aj potenciál ekonomiky do budúcnosti,“ uvádza v najnovšej analýze vývoja slovenskej ekonomiky predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth. Prvé problémy signalizuje rast dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú bez práce viac ako rok a ich počet na úradoch práce za posledných dvanásť mesiacov stúpol takmer o tretinu. Konkrétne vo februári 2021 bolo viac ako rok bez práce takmer 86-tisíc Slovákov.
Firmy dlhodobo nezamestnaných nechcú zamestnať pre stratené pracovné návyky a nízku kvalifikáciu. Personálni manažéri na prácu za pásom radšej ako dlhodobo nezamestnaného Slováka zoberú Srba alebo Ukrajinca. Zmeniť tento prístup sa pred niekoľkými rokmi snažila vláda vyplácaním špeciálnej podpory a znížením odvodov pre ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu. Lenže nečakaný príchod pandémie takmer úplne vymazal niekoľko ročnú snahu.
Celý kolotoč rôznych štátnych podpôr sa tak môže začať odznova. Tejto skupine ľudí totiž nestačí len vytvoriť pracovné miesta, ktorých je mimochodom aj v súčasnosti dosť, veď úrady práce stále nevedia obsadiť viac ako 60-tisíc voľných pozícií. Časť ľudí sa odmieta legálne zamestnať kvôli problémom s exekútorom a radšej popri poberaniu sociálnych dávok pracujú na čierno. Tento problém môže aspoň čiastočne vyriešiť zavedenie pripravovanej exekučnej amnestie.
Krajine hrozí bankrot
Nelegálna práca oberá štátny rozpočet o peniaze z daní a odvodov. Pritom práve kvôli slabému financovaniu penzijného systému bude mať krajina obrovské ťažkosti. „Dostali sme sa do kategórie krajín s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií a dokonca aj indikátory na kratšom horizonte ukazujú vysoké riziko,“ priblížil J. Tóth.
Podľa posledného porovnania Európskej komisie sme dokonca najhorší v celej Európskej únií. Pre dosiahnutie bezproblémových verejných financií potrebujeme vyriešiť výdavky v objeme 7,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Zároveň podľa analytikov vysoké riziko vážnych finančných problémov hrozí už po prekročení hodnoty 6 percent HDP. Pre porovnanie – susedné Česko má indikátor na úrovni 4,8 percenta HDP, Maďarsko 3,3 percenta HDP a Poľsko len 1,6 percenta HDP.
Slovensko sa preto už o pár rokov nevyhne zvyšovaniu veku odchodu do penzie a v krajnom prípade môže prísť aj k znižovaniu penzií alebo škrtnutiu 13. dôchodkov. Pre kolaps verejných financií v minulosti tvrdé uťahovanie opaskov zažili Gréci. Podobné problémy môžu mať o pár rokov aj Slováci. Pandémia totiž verejný dlh krajiny v rozmedzí rokov 2019 až 2023 vystrelí zo 48,5 percenta HDP na 69,4 percenta HDP.
Obrovská produkčná medzera
Napriek spomínaným problémom v tomto roku slovenskej ekonomike viac pomôže masívne míňanie peňazí ako razantné šetrenie. Razantná finančná podpora totiž ako jediná môže pomôcť zatvoreným sektorom ekonomiky prežiť krízu. Hlavnou otázkou dnešných dní je, koľko peňazí má vláda investovať do záchrany ekonomiky. Nájsť odpoveď na túto otázku sa pokúsila RRZ stanovením takzvanej produkčnej medzery, ktorej veľkosť vypočítala na 2 percentá HDP.
Vláda preto najlepšie spraví, ak počas najbližších mesiacoch do záchrany hospodárstva investuje okolo 1,8 miliardy eur. Slovensko totiž v minulom roku vytvorilo HDP v hodnote 91,1 miliardy eur. V prípade dobrého manažovania pandémie slovenská ekonomika úroveň spred krízy dosiahne už koncom tohto roka a v roku 2022 príde hospodársky rast na úrovni 6,3 percenta HDP.
Práve čas prudkého ekonomického šetrenia je vhodný na spustenie konsolidácie a v prípade naplnenia prognóz musia Slováci už o rok počítať so zvyšovaním daní. Práve v čase rastúcich príjmov ľudia bez väčších problémov zvládnu odviesť viac peňazí do štátnej pokladnice.
O tom, že šetriť v časoch krízy nemá zmysel, je presvedčený aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý v roku 2010 podcenil dopady škrtov na Grécko. Pôvodne sa počítalo s tým, že fiškálny multiplikátor bude mať hodnotu 0,5. To znamená, že každé ušetrené euro zníži HDP o päť centov. Lenže v realite sa multipikátor blížil k hodnote 1,7 a každé ušetrené euro znížilo HDP o sedemnásť centov. Výsledkom bola niekoľkoročná recesia a vláde v Aténach museli odpustiť časť dlhov.
Na základe tejto skúsenosti je v súčasnosti väčšina ekonómov presvedčená, že štát má v zlých časoch investovať a v dobrých šetriť. Slovensku má takéto nastavenie fiškálnej politiky priniesť zavedenie takzvaných výdavkových limitov, ktoré politikom znemožnia v dobrých časoch prejesť vysoké príjmy z daní a odvodov. Prísnejšie pravidlá sa presadia pravdepodobne len v prípade zachovania štvorkoalície, keďže v tomto prípade ide o ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a na jeho zmenu treba podporu 90 poslancov.
