Mali by žiť naplno, no najviac sa stresujú. Taká je generácia 18 až 35 rokov

Peniaze a práca. To sú dva hlavné dôvody, pre ktoré generácia vo veku 18 – 35 rokov podlieha stresu. To prvé nejde bez toho druhého a mladí by najradšej chceli oboje hneď naraz. Najmä v čase krízy, ktorú celosvetovo spôsobila pandémia koronavírusu, je to ale problém.

Mladí ľudia sa viac než kedykoľvek predtým starajú o živobytie. Súčasná klíma finančnej neistoty im pridáva na strese, pričom väčšina ľudí do 35 rokov žije v stave chronickej a neprimeranej úzkosti.

Podľa záznamov Americkej psychologickej asociácie takmer polovica mladých ľudí navštevuje poradenstvo v súvislosti s rôznymi problémami duševného zdravia, úzkosť je však najbežnejšia.

Výsledkom je, že v priemyselne vyspelých krajinách dospelí vo veku 18 – 35 rokov čelia väčšiemu stresu ako ktorákoľvek iná generácia. A práve najčastejšie uvádzanými príčinami stresu pre túto vekovú skupinu sú peniaze a práca. Prevažujú aj nad takými atribútmi ako obava o zdravie či rodinný život.

Ponúkané platy napriek kríze stúpli

Pomerne paradoxne pritom znie, že na Slovensku počas pandémie vzrástol priemerný ponúkaný plat v pracovných ponukách. Konkrétne, ide o plat v pracovných inzerátoch portálu Profesia.sk. „Dôvodom môže byť vyšší podiel inzerátov, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie či zvýšený výskyt ponúk na špecialistov,“ uviedla spoločnosť Profesia v tlačovej správe.

Priemerná ponúkaná mzda pred koronakrízou predstavovala 1 135 eur v hrubom; v období od 9. marca do 17. mája stúpla na 1 232 eur, teda takmer o 100 eur oproti začiatku roka. Najviac rástol pri pozíciách špecialistu pohľadávok, špecialistu zaistenia, chemického inžiniera, brokera, android programátora, špecialistu prevádzky sietí a služieb či výrobného riaditeľa.

Naproti tomu, súčasná koronakríza výrazne zakývala pozíciami v odvetviach cestovného ruchu, gastra a hotelierstva; v poslednom období došlo k najväčšiemu poklesu týchto pracovných ponúk. Podľa portálu Profesia.sk pracovné príležitosti klesali rovnomerne vo všetkých krajoch.

Slovensko je na stredných priečkach

Podľa dát Eurostatu je Európa výrazne diferencovaná z hľadiska výšky minimálnej mzdy v jednotlivých krajinách. Slovensko patrí do strednej skupiny, t. j. plat u nás bol v januári 2020 aspoň 500 eur, ale nižší ako 1 000 eur mesačne. Ďalej sem patria také členské štáty EÚ ako Chorvátsko, Česko, Estónsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Grécko, Malta a Slovinsko; ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 546 eur v Chorvátsku do 941 eur v Slovinsku.

Menej ako 500-eurovú minimálnu mzdu mali podľa Eurostatu v Bulharsku, Lotyšsku, Rumunsku a Maďarsku; bolo to od 312 eur v Bulharsku po 487 eur v Maďarsku. Aspoň tisícke eur mesačne ako minimálnej platovej hranici sa môžu tešiť ľudia v krajinách ako Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Írsko a Luxembursko. Ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 1 050 eur v Španielsku do 2 142 eur v Luxembursku. V Spojenom kráľovstve, ktoré už nie je členom EÚ, bolo mzdové dno 1 599 eur.

Mladí majú veľké oči

No mladí, aj keď práve len nastupujú do zamestnania, sa neuspokoja s minimálnou mzdou. Platové očakávania absolventov na Slovensku za rok 2018 predstavovali v priemere 1033 eur. Najradšej by totiž boli na pozíciách vyššieho manažmentu, na ktoré by, prirodzene, potrebovali dlhoročnú prax. Realita však je, že pri nástupe do práce im ponúkajú v priemere zhruba 800 eur.

Personalisti pritom dnešných mladých zvyknú označovať za veľmi ambicióznych; nedokážu vraj odhadnúť skutočnú hodnotu svojej práce, sú bez praxe a pripisujú sa im prehnané očakávania. Podľa portálu Profesia bolo druhou najdopytovanejšou ponukou za rok 2018  povolanie generálneho riaditeľa. V prvej desiatke sa navyše nachádza aj oblastný manažér či obchodný riaditeľ, čo sú pozície vyššieho manažmentu.

Ľudí, ktorí u nás vstupujú na pracovný trh, nie je pritom málo. Podľa výpočtov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR má do roku 2023 pribudnúť takmer 320-tisíc absolventov stredných a vysokých škôl.

Rolu hrajú aj sociálne siete

Treba však ešte pripomenúť, že peniaze a kariérny život nie sú jedinými atribútmi, ktoré majú na psychiku mladých ľudí neblahý vplyv. Podľa novej štúdie UK Youth, na ktorej sa zúčastnili ľudia vo veku od 18 do 25 rokov, im na strese pridávajú aj sociálne siete. Mnohí sa totiž snažia pôsobiť perfektne a ukazovať, že majú skvelý život. Z uvedeného prieskumu, uskutočneného na vzorke tisíc ľudí vyplýva, že 40 percent respondentov si myslí, že sociálne siete im pridávajú ďalší stres. 

Mladí tak obavami, nervovaním a stresovaním strávia až šesť hodín denne. Ďalej ich tiež trápi telesná hmotnosť, zdravie seba i blízkych, platenie účtov, dlhy alebo to, či sa im podarí získať raz vlastné bývanie a mať deti.

Prieskum tiež ukázal, že veľa ľudí sa nemá pri týchto negatívnych pocitoch na koho obrátiť, a musia im čeliť sami. Výsledkom je, že až 56 percent mladých ľudí z prieskumu skončilo v ešte väčších problémoch, keďže sa ich snažili riešiť sami.