Politická scéna vo Francúzsku opäť otvára diskusiu o participatívnom rozpočtovaní - inovatívnom prístupe, ktorý už v roku 2010 predstavil Eric Woerth, vtedajší minister financií.
Tento koncept vlani oživila socialistická poslankyňa Christine Pirès Beaune, ktorá získala podporu bývalého premiéra Gabriela Attala. Cieľom návrhu je zapojiť občanov do rozhodovania o verejných financiách a posilniť ich účasť na smerovaní štátneho rozpočtu.
„Po výsledkoch parlamentných volieb, ktoré zanechali Francúzsko bez jasného víťaza, keďže žiadna strana nezískala absolútnu väčšinu, sa krajina ocitla v období politickej neistoty,” uvádza spravodajský portál Euronews.
Gabriel Attal verí, že participatívny rozpočet by mohol byť práve tým mostom, ktorý zjednotí rozdelený parlament a nájde spoločnú reč medzi rôznymi politickými tábormi.
Nespokojní daňovníci
Zaujímavý pohľad na postoje obyvateľov k daniam priniesol americký prieskum GOBankingRates z roku 2020. Ukázalo sa, že len pätina respondentov je spokojných s tým, ako vláda využíva verejné prostriedky. Väčšina by uprednostnila zvýšenie investícií do sociálneho zabezpečenia, čo naznačuje, že hlavnou prioritou občanov je zabezpečenie dôstojného dôchodku a prístupnej zdravotnej starostlivosti.
Zároveň z prieskumu vyplynulo, že otázky obrany a medzinárodnej bezpečnosti zaujímajú iba 18 percent mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov, zatiaľ čo u ľudí nad 65 rokov je tento pomer takmer dvojnásobný.
Experimenty s participatívnym rozhodovaním o daniach mali pritom podľa výskumu Katz Graduate School of Business na Pittsburghskej univerzite a serveru DemocracyJournal pozitívny vplyv na celkovú spokojnosť občanov s daňovým systémom.
„Účasť občanov na rozhodovaní o použití ich daní môže zlepšiť daňovú disciplínu a znížiť počet daňových únikov. Výskumy ukazujú, že takmer každý piaty občan obchádza daňové predpisy,” poznamenáva Kathleen DeLaney Thomasová, profesorka práva na University of North Carolina.
Inšpirácia z Brazílie
Francúzske snahy o zavedenie participatívneho rozpočtovania nie sú prvé svojho druhu. Taliansko už viac ako štyri dekády úspešne využíva systém „otto per mille”, ktorý umožňuje občanom rozhodovať o 0,8 percenta svojich daní na projekty, ktoré sú im blízke. Španielski daňovníci môžu svoje prostriedky smerovať na katolícku cirkev alebo na sociálne projekty neziskových organizácií.
Francúzsko v súčasnosti motivuje obyvateľov k darovaniu na charitu prostredníctvom daňových úľav. V roku 2021 sa týmto spôsobom vyzbieralo rekordných 5,9 miliardy eur. Priamejšia forma participatívneho rozpočtovania je však stále kontroverzná. Existujú obavy, že dôležité projekty, ako napríklad modernizácia infraštruktúry, nezískajú dostatočnú verejnú podporu.
V Brazílii sa ale participatívne rozpočtovanie osvedčilo. Takmer polovica z 250 najväčších miest krajiny vyčlenila na tento proces až 15 percent svojho rozpočtu. Mestá ako Porto Alegre a Belo Horizonte investovali stámilióny dolárov do projektov vyplývajúcich z tohto modelu.
Štúdie ukazujú, že mestá s participatívnym rozpočtom dosiahli zlepšenie životných podmienok. Podľa Svetovej banky sa v nich znížila miera extrémnej chudoby a došlo aj k výraznému poklesu dojčenskej úmrtnosti.
„Brazílske mestá, ktoré využívajú participatívny rozpočet, zlepšujú životné podmienky svojich obyvateľov,” skonštatovali výskumníci Svetovej banky v súvisiacom reporte.
