Marián Viskupič, poslanec za SaS a predseda výboru parlamentu pre financie a rozpočet, hovorí o bodoch, v ktorých strana nesúhlasí s navrhovanou daňovo-odvodovou „revolúciou“.

Po vyše mesiaci ste prišli s hodnotením Matovičovej daňovej „revolúcie“. Aký bol váš zámer?

Sľúbili sme, že verejne nebudeme reformu komentovať, že si ju najprv prejdeme interne. A tiež, že najprv budeme informovať našich koaličných partnerov a následne verejnosť. Toto všetko sme dodržali. Rozobrali sme ju do 36 základných bodov. Jasne sme informovali partnerov, ktorým sme o každom bode povedali svoje stanovisko.

Reformu ste rozdelili do 36 bodov a označili ste ich štyrmi farbami. Aká je ich logika?

Keď si zoberieme zelené body, to sú také, s ktorými nemáme problémy. Oranžové body sú také, kde po nejakej debate a úprave vieme byť s nimi OK. Týchto bodov je spolu 23 z 36, čiže sú tam dve tretiny vecí, s ktorými vieme pracovať. Potom sú tam body, s ktorými nesúhlasíme, ktoré sú označené červenou. No a pri štyroch sme povedali, že nie sme ochotní nijako ustúpiť.

Tie sú označené ako „no-go“. Čo to prakticky znamená?

No-go znamená presne to, čo to hovorí – jednoducho sú to štyri body, kde nie sme ochotní urobiť žiadny kompromis. Sú to pre nás tak zásadné body, že hovoríme nie. Znamená to, že ak budeme mať jedného dňa na stole konkrétny návrh reformy, budeme zaň vtedy, keď tam tieto štyri body nebudú.

Čierne návrhy

Prvú čiernu vec máte zastropovanie odvodov. Prečo?

Odvody by mali mať nejaký pomer medzi tým, koľko človek platí, a akú mieru náhrady získava. Čiže nemali by byť o nekonečnom platení a pritom konečnej výplate.

Prečo je to až čierne?

Pretože je to principiálny názor. Koniec koncov, stále sú aj na ústavnom súde ohľadne tohto podané podnety, ktoré problém riešia. Čiže je to jedna z principiálnych otázok, že nemôžme mať konečné čerpanie z odvodov a nekonečné platenie do nich.

Stropy sa týkajú hlavne vysoko príjmových ľudí, čo je menšia skupina. Napriek tomu je to pre vás až principiálne vec?

Áno, je to vec, ktorá sa netýka zásadne veľkého množstva zamestnancov. Keby sme sa pozreli na dnešný systém, tak sú zamestnanci, ktorí platia veľmi veľa, veď strop sociálnych odvodov je v súčasnosti sedemnásobok priemernej mzdy a výplata končí pri trojnásobku. Takže už dnes ďaleko viac prispievajú, ako budú v budúcnosti čerpať. A keby sa ten strop úplne stratil, tak nájdu spôsob, ako zo súčasného systému odísť. Či už zmenia formu pracovného pomeru alebo odídu do zahraničia.

Uvedomme si, že sú to zamestnanci, ktorých naša ekonomika veľmi potrebuje. Sú to moderné odvetvia ako napríklad IT, kde dokážu generovať dostatočne vysokú pridanú hodnotu. Preto majú vysoké platy, no práve takto by sme ich vyháňali zo Slovenska.

Na snímke predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet a predseda komisie Marián Viskupič (SaS) počas verejného vypočutia kandidátov na post predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v Bratislave 6. júla 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Zdroj: Jaroslav Novák

Tá ďalšia vec je milionárska daň, takže tam hovoríte tiež jasné nie?

Jednoznačne. Toto je pre nás ďalšia principiálna vec. Zasa by sa špecificky zdaňovala len určitá skupina občanov, ktorej navyše hrozí dvojité zdanenie, pretože ak majetok nadobudli legálne, tak už bol raz zdanený. Bavíme sa tiež o tom, že kvôli dvadsiatim miliónom eur, ako ich prezentuje minister financií, je to obrovská agenda. Som presvedčený, že náklady na správu aj na strane finančnej správy by boli vyššie oproti možnému zisku.

A na rovinu treba tiež povedať, že nás vystrašilo jasné vyjadrenie ministra financií, že to považuje za možnosť, ako získať kontrolu nad majetkom občanov. Toto považujeme za nebezpečný precedens. Aj keď sa môže zdať navrhnutý koeficient zdanenia jedno promile smiešny, ale keď sa raz vytvorí milionárska daň, potom si nejaká vláda v budúcnosti povie, že namiesto jedného promile, to bude päť percent. Takže je to pre nás jednoznačne principiálne neprijateľné.

Potom tu máme aj daň z dividend, ktorú si tiež neviete predstaviť, že by ste navyšovali. A to napriek tomu, že sadzba je pomerne nízka na úrovni sedem percent. Sú krajiny, ktoré majú oveľa vyššiu daň. Prečo?

Strana SaS v programe chce dlhodobo zrušiť daň z dividend, pretože to takisto považuje za určitú formu dvojitého zdanenia. Nehovorím, že nutne trváme na jej zrušení, ale proti zvýšeniu sme úplne jednoznačne. P

ovedzme si na rovinu, že v celku nízka sadzba sedem percent je určitou konkurenčnou výhodou slovenskej ekonomiky.

Opäť až na úroveň no-go cesty?

Daň z dividend by sme najradšej dostali na nulu, takže by bol príliš veľký kotrmelec, keby sme nemali problém s tým, že sa ide zvýšiť.

Na snímke poslanec NR SR Marián Viskupič (SaS) počas druhého dňa mimoriadnej 31. schôdze parlamentu, na ktorej čelí minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) odvolávaniu v stredu 16. júna 2021 v Bratislave. Jeho odchod z funkcie žiada opozícia, schôdzu inicioval Smer-SD. Dôvodom sú podozrenia o manipulovaní vyšetrovania viacerých káuz istou skupinou v rámci silových zložiek. FOTO TASR - Jakub Kotian
Zdroj: Jakub Kotian

V každom prípade tieto prvé tri čierne veci, sa týkajú iba majetných ľudí alebo tých s vysokým príjmom. To vyvoláva otázku, či nechránite záujmy tých najbohatších ľudí?

Slovensko potrebuje dve základné veci. Jedna z nich je čo najkvalitnejšie vzdelanie pre našu mladú generáciu, aby sme dokázali byť konkurencieschopní v budúcnosti. A druhá vec je, že potrebujeme, a povedzme to otvorene, bohatých ľudí. Proste ľudí, ktorí vlastnia kapitál, ktorí sú schopní a ochotní zakladať, vlastniť a riadiť aj slovenské firmy. Čiže ťaženie proti bohatým ľuďom nepovažujeme za správne.

Keby sme boli krajina, kde je obrovská nerovnosť príjmov, tak by možno riešenie uvedeného problému dávalo nejaký zmysel. Ale na Slovensku to nie je problém. U nás je príjmová nerovnosť takmer najnižšia na svete, a nevnímame ju ako niečo, čo treba riešiť. Je potrebné riešiť oblasti, kde máme problémy, a nie to, kde sme už teraz na čele rebríčka. Skôr opačne, potrebujeme mať aj bohatých ľudí, ktorí sú schopní svojim kapitálom budovať firmy so slovenským vlastníctvom.

Smeruje k myšlienke podpory kapitálu a ekonomiky aj štvrtý bod, aby sa nezvyšovalo daňové zaťaženie živnostníkov?

Presne tak. A práve tu pozeráme aj na ľudí, ktorí sú najzraniteľnejší. Sme jednoznačne proti zmenám v zdaňovaní SZČO, pretože sme druhý rok v koronakríze. Kríza najviac vplýva na tých najmenších, lebo sú najzraniteľnejší, majú najmenšie možnosti sa brániť, najmenšie úspory, aby dokázali prežiť ťažké obdobie. Nedáva zmysel, aby sa teraz pripravila reforma, ktorá zvýši zdanenie pre väčšinu SZČO. Takže toto je náš posledný štvrtý no-go bod. Nevieme si predstaviť, aby súčasťou pripravovanej daňovo-odvodovej reformy boli takéto zmeny.

Červené body

A potom sú tam červené body, s ktorými nesúhlasíte. Môžete nám vysvetliť, aký je principiálny rozdiel medzi týmito a čiernymi bodmi?

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa