Ľudstvo vždy trápila studená, nie horúca klíma. To sa mení a Európa bude potrebovať Saharu

Horúca klíma nezvykla byť pre ľudstvo zásadným problémom. Naopak, vždy to bol prílišný chlad. Posledná doba ľadová ovplyvnila prežitie viacerých príbuzných ľudí, vrátane neandertálcov. Pred 20-tisíc rokmi počas posledného ľadovcového maxima bola pod ľadom minimálne pätina Európy. Škandinávia, Pobaltie ani takmer celé Spojené kráľovstvo neexistovali. Hranica ľadu sa končila Poľskom a Nemeckom, permafrost zasahoval až do Maďarska.

S príchodom medziľadovej doby sa oteplilo natoľko, že človek skolonizoval takmer celú planétu, čo mu v ďalšom rozvoji výrazne prospelo. Dramatický pokrok začal však až s priemyselnou revolúciou, kedy začal využívať lacné a dostupné fosílne zdroje. Za 150 rokov spotreboval možno až dve tretiny celkových zásob fosílnych palív, ktoré sa tvorili stovky miliónov rokov. Za jeden rok ľudstvo svojou aktivitou vypustí do ovzdušia objem CO2 porovnateľný s množstvom, ktoré vychrlili všetky sopky na svete od začiatku priemyselnej revolúcie.

Niet pochybností o tom, že ľudstvo svojou činnosťou výrazne zvýšilo globálne teploty. Ak sa nemá dostať do rizika nepredvídateľných následkov svojho konania, musí množstvo emitovaného oxidu uhličitého výrazne znížiť. Najprirodzenejším a zároveň osvedčeným riešením je budovanie veterných a solárnych zdrojov energie. Aj keď technicky nie je problém postaviť solárne elektrárne a veterné turbíny kdekoľvek, ich efektivita vo veľkej miere závisí od lokácie.

Európa nie je z pohľadu tvorby zelenej energie ideálny kontinent. Napriek tomu, že má smelé environmentálne ciele a aj zdroje na ich realizáciu, ich efektivita je často nízka. Súvisí to s nedostatočnou solárnou energiou dopadajúcou na kontinent, ako aj slabou veternou aktivitou v strednej a južnej časti Európy. Najefektívnejšie solárne projekty v Saudskej Arábii napríklad dokážu vygenerovať kilowatthodinu za jeden cent. No v prípade Japonska, ktoré má podobné solárne podmienky ako Slovensko, cena smeruje k deviatim centom. Vyrábať energiu zo slnka aj vetra sa dá takmer všade, otázkou však je jej rentabilita.

Podľa odhadov Bloombergu bude svet do roku 2050 potrebovať viac ako 100 biliónov dolárov investícií do zelených energií. Je to viac ako svetové HDP. Pri prebiehajúcej dlhovej kríze nebude jednoduché tieto prostriedky získať, keďže mnoho projektov stále nevykazuje dostatočnú rentabilitu a sú odkázané na vládne dotácie. Pomocou nich sa síce postupne znižujú náklady na zelenú transformáciu, no fungujúci svet musí byť udržateľný nielen ekologicky, ale aj finančne. Práve preto dáva najväčší zmysel investovať prostriedky tam, kde ponúkajú najvyššiu hodnotu.

Klimatická zmena je globálny problém a má iba globálne riešenie. Uvedomujú si to aj mnohí európski politici a investori, ktorí sa začínajú posúvať od lokálnych ku globálnym riešeniam. A začínajú financovať nielen projekty doma, ale aj v oblastiach s vysokou vyťažiteľnosťou energie. Kým doteraz energetické toky prúdili z východu na západ v smere rovnobežiek, sankcie na Rusko ich takmer zastavili. Otvárajú sa nové trasy, ktoré sa rozvíjajú v smere poludníkov zo severu a juhu.

Saharské bohatstvo

Ešte pred šesťtisíc rokmi saharská púšť neexistovala. Na jej súčasnom mieste boli pastviny a jazerá. Až zmena počasia, v tomto prípade bez vplyvu človeka, začala spôsobovať jej postupné vyschýnanie. Lenže to, čo príroda dokázala za tisíce rokov, človek zvládol za dekády. Podľa niektorých odhadov sa veľkosť tejto púšte len v 20. storočí zvýšila o desatinu. Napriek tomu, že sa zo Sahary stal nehostinný kus Zeme, má pre energetickú budúcnosť Európy veľký potenciál.

Po dekády starý kontinent ťažil z fosílnych zásob nachádzajúcich sa v severnej Afrike. Milióny barelov ropy a zemného plynu mesačne smerovali od brehov Líbye, Egypta či Alžírska na zabezpečenie európskych potrieb. V nadchádzajúcich dekádach ich nahradí zelená energia prúdiaca rovnakým smerom. Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko či dokonca Spojené kráľovstvo hľadajú spôsoby, ako získať energiu vyrábanú obnoviteľnými zdrojmi na Sahare.