V utorok vydal Euronews správu s názvom „V ktorej európskej krajine s najväčšou pravdepodobnosťou prežijete rakovinu?“ Slovensko by ste márne hľadali na čele rebríčka medzi krajinami ako Cyprus, Írsko alebo Belgicko. Takmer v každej kategórii sa nachádza na úplnom chvoste tabuľky spolu s Bulharskom a Rumunskom. Nejde iba o rakovinu.
V parametroch odvrátiteľných úmrtí je Slovensko piate odspodu medzi krajinami OECD-37 a tretie odspodu v rebríčku liečiteľných úmrtí. Horšie sú na tom opäť iba Rumunsko a Bulharsko. Slovensko pritom podľa údajov z roku 2022 vynaložilo na zdravotníctvo takmer dvetisíc eur na obyvateľa, čo je viac ako v prípade Lotyšska, Litvy, Estónska, Poľska, Maďarska, Írska či Chorvátska. Na výsledkoch v zdravotníctve sa to však neodráža.
Počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku naďalej rastie, zatiaľ čo v EÚ klesá. Ich počet je o tretinu vyšší ako v krajinách V3, ktoré na zdravotníctvo dávajú menej. Kým Slovensko vynaložilo v roku 2024 na zdravotníctvo 7,7 percenta HDP, krajiny V3 len 7,3 percenta.
Niekde je problém. Igor Matovič by povedal, že v ziskoch súkromných spoločností. Áno, súkromní poskytovatelia dosiahli v sektore v minulom roku zisk 382 miliónov eur, čo predstavuje päť percent z celkových výdavkov. Z tohto však až 70 percent pochádza od ambulantných poskytovateľov. Giganti ako Agel či Penta skončili v strate.
Najväčšie straty zaznamenávajú štátne nemocnice. V roku 2024 poputuje do zdravotníckych zariadení 3,2 miliardy eur, pričom takmer dve miliardy pôjdu na platy zdravotníkov. Na rekonštrukcie a modernizáciu budov je vyčlenených len 72 miliónov eur. Suverénne najväčšiu časť rozpočtu tak pohltia ich platy, a to až 62 percent.
Lekári síce tvrdia, že ich je málo a musia pracovať viac ako inde, no štatistiky OECD hovoria iné. Počet lekárov na Slovensku je 3,7 na tisíc obyvateľov, čo je presne priemer krajín OECD. Menej lekárov majú vo Fínsku, Francúzsku či na Novom Zélande. V Japonsku, USA a Kanade je dokonca o viac ako jedného lekára menej na tisíc obyvateľov.
Problémom teda nie je počet lekárov, ale ich efektivita. Pohľad na nemocničné výdavky ukazuje prečo. Slovensko je štvrtou krajinou OECD s najväčším podielom výdavkov na lôžkovú starostlivosť. Kým nemocnice minú 86 percent všetkých nákladov určených pre zdravotnícke zariadenia, v krajinách ako Fínsko, Holandsko či Chorvátsko je to menej ako polovica. Liečba je tam omnoho lacnejšia a efektívnejšia.
Slovensko platí za zdravotnú starostlivosť porovnateľne viac, no dostáva za to menej. Problémom nie je výška platov lekárov, ktorí zarábajú viac ako v bohatšom Česku. Problémom je neefektivita štátnych nemocníc – to je Achillova päta slovenského zdravotníctva.
Pri pohľade na požiadavky LOZ musí byť bežný Slovák, ktorý prichádza do kontaktu so zdravotnou starostlivosťou, prekvapený. Ani jedna z ich požiadaviek sa netýka kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti či snahy urobiť pre pacienta viac. Naopak, požiadavky sú zamerané na maximalizáciu a garanciu príjmov nemocníc bez akýchkoľvek systémových nápravných opatrení.
Slovenské zdravotníctvo umiera. Skupina, ktorá ho roky ovládala, trvá na tom, že chce viac. Ich „viac“ však znamená pre pacient menej. Ak má dôjsť k zlepšeniu v slovenskom zdravotníctve, niečo sa musí radikálne zmeniť. Viac peňazí pre lekárov to ale nebude.
