Logika sa vytratila: romantický centralizmus Bruselu ohrozuje európsky automobilový priemysel

V júni najväčšia automobilka sveta, Toyota, oznámila zvolanie tisícov prvých masovo vyrábaných elektrických vozidiel z trhu. Väčšina SUV bZ4X bola určená pre európsky trh. V ten istý čas oznámila zvolanie pár tisícov vozidiel Solterra aj automobilka Subaru, ktorá ich vyrába spoločne s Toyotou. Dôvod ich zvolávania bol prozaický a doslova šokujúci – autám odpadávali kolesá. „Už pri ​​nízkom počte najazdených kilometrov sa môžu všetky skrutky náboja kolesa uvoľniť do takej miery, že sa koleso môže odpojiť od vozidla. Ak sa koleso odpojí od vozidla počas jazdy, môže to mať za následok stratu kontroly nad vozidlom, čím sa zvyšuje riziko zrážky,“ uviedla spoločnosť.

Aj keď by sa incident mohol označiť ako náhodná udalosť, nie je to tak. Podľa britského prieskumu na vzorke takmer 60-tisíc vozidiel sa ukázalo, že elektrické vozidlá trpia vysokou chybovosťou. Až takmer tretina z nich zaznamenala rok pred prieskumom nejaký technický problém, pričom u benzínových áut to bola menej ako pätina. Problémy elektrických vozidiel (EV) potvrdzujú aj americké štatistiky, kde donedávna ich najväčší výrobca na svete, Tesla, tradične končí na chvoste spoľahlivosti. Podľa J.D. Power zaznamenáva 176 mechanických chýb na 100 vozidiel oproti 121 týkajúcich sa celého priemyslu. Ide o pomerne paradoxné zistenie, keďže elektrovozidlá sú výrazne technicky jednoduchšie, no ich vyššia váha a náročnejší softvér si vyberajú svoju dňa. Avšak odpadávanie kolies počas jazdy je problém úplne inej triedy.

Nové technológie sú prirodzene chybovejšie. Kým technické problémy na benzínových vozidlách sa mohli vychytávať dekády, problémy na elektrovozidlách sa riešia za pochodu. „Prechod z benzínových na elektrické vozidlá spôsobí celú sadu nových problémov, ktoré budeme musieť riešiť,“ hovorí analytik Sam Abuelsamid z Guidehouse Insights. Vlády a investori pritom tlačia na čoraz rýchlejšie zvýšenie podielu EV na trhu, čo nie je zadarmo. Napriek tomu, že do vývoja elektrovozidiel smerujú investície v  miliardách dolárov, ich cena je vysoká a stále rastie. Dôvodom sú drahé komodity, ktoré dotlačili aj Teslu, aby zvýšila ceny svojich vozidiel o 6-tisíc dolárov. Aby sa stali konkurencieschopní, výrobcovia musia šetriť, kde sa dá. Prichádzajú preto aj s inováciami, ktoré nie sú dostatočne preverené a nemusia byť celkom bezpečné. To ich následne stojí v zvolávaní vozidiel ďalšie miliardy. Európski politici však na nižšiu bezpečnosť a vyššie náklady nedbajú. Majú svoje zelený cieľ.

Kolaps trhu

Poslanci Európskeho parlamentu prednedávnom schválili zníženie cieľa emisií osobných automobilov do roku 2030 o 55 percent a do roku 2035 o sto percent. „Európsky parlament prijal rozhodnutie proti občanom, proti trhu, proti inováciám a proti moderných technológiám,“ reagoval Hildegard Müller, prezident nemeckej automobilovej asociácie VDA. Na takéto odvážne ciele je príliš skoro, dodáva. Následkom budú vyššie ceny a väčšia spotrebiteľská neistota. Názory H. Müllera zdieľa aj európska automobilová asociácia ACEA (Asociácia Európskych automobilových výrobcov). „Vzhľadom na volatilitu a neistotu, ktorú zažívame na dennej báze, akákoľvek dlhodobá regulácia idúca nad rámec dekády je predčasná,“ povedal Oliver Zipse, prezident ACEA a zároveň šéf  automobilky BMW.

Ešte silnejšie vyjadrenia poskytol šéf Stellantisu, Carlos Tavares, ktorý povedal, že politikov nezaujíma, či automobilky budú mať dostatok materiálu na prechod k EV. „Ak elektrovozidlá nezlacnejú, trh skolabuje,“ dodal Arnaud Deboeuf, CMO rovnakej spoločnosti. Hlavný výkonný riaditeľ Stellantisu je jedným z najhlasnejších kritikov rýchlosti prechodu k zelenej mobilite. Dlhodobo kritizuje stanové ciele európskych politikov vzhľadom k vysokej cene elektromobilov a tiež nedostatku infraštruktúry, najmä množstva nabíjacích staníc, a to všetko v čase, keď existuje silný tlak na zvýšenie produktivity sektora aj vzhľadom k ázijskej konkurencii.

Kľúčom k úspechu európskych zelených plánov bude dostatok lítia a iných kovov potrebných na výrobu elektrických batérii. Rozhodujúce budú roky 2024 až 2027, kedy sa má na európskom trhu objaviť väčšina momentálne naplánovaných elektrických vozidiel. Avšak zásobovanie hydroxidom lítnym, ktorý stojí za vyšším dojazdom elektrovozidiel, sa pre rok 2025 očakáva s deficitom 68 percent a v nasledujúcich rokoch bude ešte rásť, tvrdia analytici. Problémy s lítiom môžu v Európe len začínať. Kým na jednej strane Európska komisia tlačí na úplný zákaz spaľovacích motorov, na druhej strane plánuje označiť lítiové soli za karcinogén. Takáto klasifikácia lítia je v priamej opozícií k zákazu spaľovacích motorov a ďalej výrazne zhoršuje pozíciu výrobcov áut v Európskej únii.

Reprodukčný toxín