Udalosťou uplynulého týždňa na makroekonomickom fronte boli zverejnené dáta inflácie v Spojených štátoch. Prekvapenie, ktoré júnové čísla priniesli, zaskočilo všetkých ekonómov, ktorí tipovali, že tempo rastu cien bude pokračovať. Namiesto toho prišiel prvý medzimesačný pokles od mája 2020, keď kulminovala pandémia covidu.
Ešte na jar sa hovorilo o „lepkavej inflácii“, ktorá zasiahla najväčšiu ekonomiku sveta. Počas prvých troch mesiacov roka miera inflácie v krajine vzrástla viac, ako sa očakávalo. Ekonómov a investorov, ktorí nesledujú detailnejšiu štruktúru dát, zasiahli obavy o možnosť ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb. Dôvodom rastu inflácie však bolo najmä imputované nájomné, ktorého zvýšenie bolo iba technickou záležitosťou.
Po dátach inflácie z druhého kvartálu 2024 sa obavy o ďalší rast cien vytratili. Miera inflácie sa vrátila k rýchlemu poklesu a naznačuje nové problémy pre americkú ekonomiku. „Inflácia už nie je jediným rizikom, ktorému čelíme“, pre Bloomberg povedal hlavný ekonóm EY Gregory Daco. „Udržiavanie príliš reštriktívnej menovej politiky, keď sa zdá, že trh práce je opäť v rovnováhe, by mohlo viesť k nežiaducemu oslabeniu rastu zamestnanosti a ekonomiky“.
Už niekoľko mesiacov makroekonomické dáta ukazujú, že spotrebiteľské výdavky aj trh práce slabnú. Táto slabosť sa na strane spotrebiteľov prejavila nižšími výdavkami, ktoré podporujú zamestnávatelia nižšími platmi. Časy, kedy firmy mohli zvyšovať ceny výrobkov bez obáv o stratu dopytu, sú preč. Namiesto toho narážajú na omnoho rozvážnejšieho spotrebiteľa.
Šetrenie či konzervatívnejšie výdavky sa prejavili aj na dátach inflácie. Jej pokles ťahajú výrobky najväčších maloobchodných reťazcov, ako sú Target alebo Walmart, ktorí boli nútení znížiť ceny na veľké množstvo položiek. „Existujú náznaky, že spotrebitelia sú čoraz citlivejší na vyššie ceny“, uvádza Bloomberg.
Citlivosť na ceny presiahla základné tovary. Náklady na ostatné služby, ako sú letenky, pobyty v hoteloch a nemocničná starostlivosť, všetky oproti predchádzajúcemu mesiacu klesli. Aj ceny nových a ojazdených vozidiel viedli k širšiemu poklesu v koši základných tovarov. Predajné ceny nových vozidiel klesali už šiesty mesiac a prispievajú k negatívnemu vývoju inflácie.
Na jednej strane ekonómovia vnímajú pokles cien pozitívne, keďže ten je aktuálne hlavným cieľom prísnej monetárnej politiky centrálnej banky. Avšak s ním súvisí aj rast miery nezamestnanosti, ktorý sa prejavil nárastom nad štyri percentá a hrozí, že spustí Sahmovej recesné pravidlo.
Centrálni bankári sa nachádzajú v ťažkej situácii. A to nie len krátkodobo. V nedávnom podcaste Bloombergu Odd Lots hlavný ekonóm fondu Renaissance Macro Neil Dutta hovorí o veľkých výzvach súčasnej monetárnej politiky. Centrálni bankári totiž nemajú dôveryhodný model, ako funguje inflácia, a tak sú odsúdení na milosť alebo nemilosť krátkodobých vysokofrekvenčných dát. Tie sú však z princípu volatilné a prispievajú k nekonzistentnej menovej politike.
V prostredí, kde slabnú výdavky spotrebiteľov, je prakticky nemožné, aby sa naštartovala vyššia inflácia. Naopak, sú krajiny, ktorých ekonomika je prehriata a inflácia naberá na sile. Najlepším príkladom je Rusko.
Ruská ekonomika je vojnová ekonomika. Štátne výdavky a vojna samotná odčerpávajú z hospodárstva vzácne zdroje a dopyt prevyšuje ponuku. Ceny rastú. Miera inflácie v júni dosiahla takmer deväť percent, čo je najviac za rok a štvrť. K tomu prispieva výrazná úverová aktivita, keď množstvo domácich úverov vzrástlo od začiatku vojny na Ukrajine o polovicu.
Naopak, úverová aktivita v Spojených štátoch je utlmená a od začiatku minulého roka prestala rásť. Kde nie sú úvery, nie je ani inflácia. A tam, kde nie je inflácia, nie je ani rast miezd. Ekonómov, ktorí veria v opačný vzťah - že rast miezd ťahá infláciu - čaká najbližší rok veľké prehodnocovanie svojej doktríny. Pravdepodobne sa výrazne dotkne aj najvýznamnejších ekonomických inštitúcií a ešte viac otrasie dôverou v ne.
