Lengvarský strieľa opatrenia bez logiky, od pása. Slováci s najnižšími platmi plnia kasy inde

Keď si Slováci nenakúpia doma, pooobzerajú sa inde. Napríklad si to namieria k susedom, kde majú nákupy často výhodnejšie a bez pandemických obmedzení. Susedné Česko, Maďarsko a Poľsko im nahrávajú do kariet. Tam nakupujú všetko spravidla v režime základ, teda neprihliada sa na ich očkovací status.  

Reč je o bežných spotrebiteľoch, ktorým sú „ukradnuté“ reči politikov o tom, prečo sa u nás nedá znížiť daň z pridanej hodnoty a nič im to vraj neprinesie. Nižšiu DPH, ako máme my, si uplatňuje 20 z 27 krajín Európskej únie. Dlhodobo nižšiu daň odporúča aj OECD s tým, že kompetencie na to má každý štát vo svojich rukách.

Inflácia ľuďom totiž zdražuje všetko – energie, potraviny, motorové palivá, teda tie najzákladnejšie potreby bežnej domácnosti. Pohľad do vlastných peňaženiek jednoducho nepustí.

Priemerná hrubá mzda v Česku za vlaňajšok dosiahla 1 510 eur, v Poľsku 1469 eur, v Maďarsku 1 241 eur, na Slovensku 1 202 eur. Slovenskí obchodníci sa stretávajú aj s ďalším problémom – Slováci podporujú ekonomiku a plnia kasy inde.

Slovensko vyháňa ľudí na nákupy inam

Rezort zdravotníctva zaviedol od 19. januára nový režim OP+, ktorý je najprísnejší, aký vláda doteraz schválila. Platí pre ľudí s tromi dávkami vakcíny, po prekonaní covidu s dvomi dávkami alebo dvakrát zaočkovanými s testom.

Celkovo platia štyri režimy – základ pre všetkých, OPT (očkovaní, prekonaní a testovaní), OP (očkovaní a prekonaní). Nové pravidlá preto neraz vyháňajú zákazníkov nakupovať inde, napríklad do susedných krajín, kde takéto obmedzenia nemajú.

„Napríklad Maďarsko fungovalo prakticky od začiatku bez akýchkoľvek obmedzení, rovnako i obchody i služby. V Poľsku to bolo veľmi podobné, aj keď tam prišlo k zatváraniu napríklad nákupných centier,“ hovorí pre TREND predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM) Daniel Krakovský.

Česko v prvej vlne pandémie podľa jeho slov postupovalo podobne ako my, dnes už ale neobmedzuje fungovanie obchodov. Z uvedených krajín máme aktuálne najprísnejšie podmienky, ktoré ale nie sú vykompenzované vyššou štátnou pomocou.

„Slovensko sa vybralo po vzore Rakúska alebo Nemecka, teda s prísnejšími opatreniami, čo pravdepodobne súvisí s nie úplne zvládnutou druhou vlnou. Treba si ale uvedomiť, že v týchto dvoch krajinách pristúpili k odškodneniu podnikateľov v ďaleko väčšej miere, ako je to u nás,“ objasňuje D. Krakovský.

Slovensko sa vybralo po vzore Rakúska alebo Nemecka, teda s prísnejšími opatreniami. To pravdepodobne súvisí s nie úplne zvládnutou druhou vlnou.

Väčšina našich podnikateľov by nemala problém strpieť takéto výrazné obmedzenia, pokiaľ by boli adekvátne kompenzované. A ak na to štát nemá peniaze, mal by nechať podnikateľov naplno fungovať.