Ekonomika eurozóny by tento rok mohla klesnúť až o 12 percent. Uviedla to šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová, podľa ktorej sa už nedá počítať s „miernym,“ teda najoptimistickejším scenárom.
Ch. Lagardová predpokladá, že vývoj ekonomiky eurozóny sa tento rok bude pohybovať medzi „stredným“ a „vážnym“ scenárom, čo znamená pokles osem až 12 percent. Takzvaný mierny scenár, o ktorom sa diskutovalo v ECB v apríli, ktorý počítal so slabším poklesom ekonomiky, je už zastaraný.
Novej krízy sa však neobáva. Nepredpokladá, že by pandémia nového koronavírusu mohla vyvolať opätovné obavy z rozpadu eurozóny. Reagovala tak na správu ECB o finančnej stabilite, v ktorej sa toto riziko objavilo. „Príliš sa toho neobávam,“ uviedla, dodala však, že politici by mali aj naďalej pozorne sledovať rast dlhov v eurozóne. Tie sa zvyšujú pre dodatočné výdavky vlád s cieľom zmierniť dôsledky pandémie nového koronavírusu na ekonomiku.
EK chce vložiť do obnovy európskych ekonomík 750 miliárd eur
V správe o finančnej stabilite zverejnenej v utorok (26. 5.) ECB varovala, že pandémia koronavírusu ešte umocnila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila tak riziko ďalších kríz.
Najväčším problémom je dlh. Niektoré krajiny budú mať problémy svoje dlhy splácať, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. Ch. Lagardová súhlasí, že „niektoré štáty pandémia zasiahne viac než iné,“ odmieta však obavy, že by mohla viesť k opätovnej hrozbe rozpadu eurozóny. Podľa nej krajiny po celom svete museli v dôsledku zvýšených nákladov zvýšiť dlh a bolo to správne rozhodnutie.
Upozornila, že úrokové sadzby sú v súčasnosti na historických minimách, čo náklady na obsluhu dlhu udržuje na „výrazne nízkej úrovni“. Podľa šéfky ECB je kľúčové najmä to, na čo sa peniaze v skutočnosti použijú. Ako dodala, investície do transformácie ekonomík smerom k digitalizácii, produktivite a na boj s klimatickými zmenami sa v dlhodobom horizonte vyplatia.
