Ladislav Vaškovič: Ak by sa firmy sústavne ako štát 23 rokov zadlžovali, neprežili by

Podnikaniu aj znižovaniu výdavkov verejných financií by pomohli niektoré opatrenia, ktorým sa vláda vyhýba. Príkladom je zrušenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku. Upozorňuje na to Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).

„Vláda mala jednoznačne povedať: konsolidačný balíček je potrebný, ale, žiaľ, musíte to zaplatiť vy, občania, podnikatelia, a my, vláda. Nikto iný to nezaplatí,“ hovorí v reakcii na prijaté konsolidačné opatrenia predseda Ekonomického výboru SOPK Ladislav Vaškovič

Ako hodnotíte zmeny, ktoré prináša konsolidačný balíček?

Z každoročných výsledkov ekonomického prieskumu SOPK opakovane vyplýva, že podnikatelia za najviac problematické považujú vysoké zdanenie a vysoké odvodové povinnosti. A tie sa v rámci konsolidácie opäť zvýšia. Z hľadiska podnikateľského prostredia je to zhoršenie. Okrem daní sa zvýši aj administratívna záťaž. A negatívne vnímam aj následný rast tendencie posunu smerom k šedej ekonomike

Bol konsolidačný balíček potrebný?

Treba objektívne povedať, že konsolidačný balíček musel prísť. No prišiel neskoro. Mal tu byť už v prvom polroku tohto roka, nič tomu nebránilo. Problém je, že je silne orientovaný na príjmovú stránku verejných financií a absentujú v ňom prorastové impulzy. A to nie je pomoc pre ekonomiku, hospodárenie a podnikanie na Slovensku. Vláda mala jednoznačne povedať: balíček je potrebný, ale, žiaľ, musíte to zaplatiť vy, občania, podnikatelia, a my, vláda. Nikto iný ako slovenskí daňoví poplatníci to nezaplatí.

Treba oceniť, že balíček sa snaží zaťažiť všetky príjmové skupiny viac-menej rovnomerne. No dalo by sa v ňom nájsť ešte veľa bodov na diskusiu – čo mohlo byť technicky lepšie pripravené, ak by sa o tom diskutovalo skôr a nerealizovalo sa to v skrátených legislatívnych konaniach.

Ako hodnotíte tempo konsolidácie?

Z pohľadu sumy 2,7 miliardy eur oproti pôvodnej sume 1,7 miliardy je tempo konsolidácie primerané. No štát 23 rokov vyrába deficit. Ak by takto fungovala súkromná firma, tak by neprežila. Alebo ak by žila dlhodobo na dlh, tak by sa jej každý pýtal, čo za tie peniaze postavila alebo vybudovala. Čiže štát mal viac šetriť na sebe alebo by mal ukázať, čo také významné a veľké pribudlo za tie roky.

Napríklad?

Keď sa pred pätnástimi rokmi realizovala reforma verejnej správy „ESO“, v štátnom sektore a vo verejnej správe bolo zamestnaných okolo 330-tisíc ľudí. Dnes ich je tam viac ako 430-tisíc. Štát je z tohto hľadiska veľmi nafúknutý a neúsporný. O tom veľmi dobre svedčí, ako sa nám každoročne výrazne posúva deň daňovej slobody.