Kým Slováci budú zdaňovať, Česi a Nemci sa chystajú investovať. Stačiť im to ale nemusí

Slovenská vláda potrebuje zaplátať veľké fiškálne diery, ktoré tu vznikli za posledných 15 rokov. V EÚ je iba šesť krajín, ktoré v tomto storočí nedosiahli ani vyrovnaný rozpočet. Popri chronických dlžníkoch ako Taliansko a Francúzsko sú nimi aj štyri východoeurópske štáty: Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Rumunsko.

Väčšina z nich však slušne rastie a verí, že z vysokých vládnych dlhov dokáže vyrásť. Táto úvaha platí najmä pre Slovensko, ktorého vláda sa rozhodla, že fiškálne diery zapláta vyššími daňami. Tie však znížia hospodársky rast v čase, keď jej najväčší obchodní partneri stagnujú a zadlženie krajiny naráža na limity.

Až doteraz totiž slovenské HDP rástlo pre rekordné zadlženie, keď dlh vlády aj domácností vzrástol za posledných 15 rokov o viac ako 50 percent HDP, čím krajina sekunduje iba Francúzsku a Grécku. Priestor na ďalší rast ekonomiky ťahaný dlhom sa výrazne znížil. Existujú preto obavy, že súčasná vládna politika môže natrvalo zasiahnuť schopnosť Slovenska rásť.

Na rozdiel od kvetnatých vyjadrení politikov je slovenská hospodárska politika len reaktívna. V iných krajinách však existuje snaha, aby bola proaktívna a podporila hospodársky rast. Vyjadrenia z tohto týždňa potvrdzujú zámery politických špičiek zamerať sa na podporu podnikania a ekonomického rastu v domácich ekonomikách.

V stredu pravdepodobne budúci český premiér Andrej Babiš povedal, že zo súčasnej krízy sa krajina musí preinvestovať. „Musíme investovať, investovať a investovať – a pravdepodobne sa to prejaví v ďalších rokoch,“ cituje ho Bloomberg.

Česká ekonomika už dva roky rastie minimálne, s tým, ako stagnuje aj jej najväčší obchodný partner, Nemecko. Nulový rast trápi prirodzene aj nemeckú vládu, ktorej minister hospodárstva Robert Habeck oznámil plány na štátnu podporu investícií.

Minister volá po vytvorení Nemeckého fondu, ktorého zámerom je subvencovať domáce investície, a to až 10 percentami z nich. V praxi by to znamenalo, že firma si môže 10 percent zo svojich investícií odpočítať voči daňovým záväzkom. Ak by mala stratu, dostala by od vlády finančnú injekciu, píše Bloomberg.

Fond by mal podľa návrhu ministra Habecka byť limitovaný na päť rokov, no nie je známe, ako by sa mali výdavky fondu financovať. Pri snahe o udržanie fiškálnej neutrality by išlo o neľahkú úlohu, keďže vo štvrtok minister financií Christian Lindner oznámil, že výpadky daní pre najbližších päť rokov oproti očakávaniam dosiahnu až takmer 60 miliárd eur.

Dôvodom je nízky ekonomický rast, ktorý spôsobí nižšie daňové príjmy. „Nové želania týkajúce sa výdavkov sa nedajú splniť, naopak, musíme ešte viac konsolidovať," tvrdí konzervatívny minister financií. Môže tak vzniknúť bludný kruh nižšieho ekonomického rastu, nižších daňových príjmov, väčšej konsolidácie a následne nižšieho ekonomického rastu.

Ešte väčšiemu riziku ako Nemecko čelí v tejto bludnej špirále Slovensko so svojou prílišnou závislosťou od priemyslu a ekonomiky s nízkou pridanou hodnotou. Podpora ekonomického rastu je pre budúci vývoj hospodárstva kľúčová. Pre slovenskú vládu však nie je prioritná.

Paradox investovania