Kým politici majú riešenia, vláda analyzuje. Hľadanie vinníka vysokých cien potravín graduje

Stále rastúce ceny potravín sa s príchodom volieb stávajú veľkou politickou témou. Ako to pred voľbami býva, politici predstavujú riešenia: od zvýšenie konkurencie, cez zastropovanie marží až po zastropovanie cien. Firmy prirodzene bránia svoju cenotvorbu, čo sa odzrkadlilo aj v sérií tlačových správ z konca minulého týždňa.

Priemerný medziročný rast spotrebiteľských cien v obchodných sieťach združených v Slovenskej aliancii moderného obchodu bol aj v máji 2023 výrazne nižší, než bol ich priemerný rast na Slovensku, tvrdí aliancia. Podľa štatistického úradu dosiahol priemerný medziročný rast cien potravín úroveň 21,9 percenta, avšak reálny stav v najväčších obchodných sieťach na Slovensku je približne o 8,4 percentuálnych bodov nižšie, upozorňuje Martin Krajčovič, predseda SAMO.

Štatistický úrad obvinenia odmieta a tvrdí, že postupuje plne v súlade s medzinárodnou metodikou. „Ide o vysoko odborný postup, ktorý sa robí v deviatich odborných krokoch. Zohľadnená je sezónnosť vývoja cien, ako aj očisťovanie o zmeny kvality tovarov a služieb, reťazenie cien v dlhom časovom rade či pravidelné každoročné úpravy váh zložiek v spotrebnom koši,“ reaguje Jana Morháčová, riaditeľka odboru produktového portfólia a komunikácie.

Priemerný rast cien a rast cien v spotrebnom košíku sú dve rôzne veličiny, ktoré majú svoje dôvody aj vysvetlenia. Isté však je, že Slovensko sa v máji stalo už tretí mesiac po sebe krajinou eurozóny s najvyššou potravinovou infláciou. Kým na začiatku roka rebríčku dominovali pobaltské krajiny, teraz ich predbehlo slovensko, keď pokles domácich cien je nižší ako inde. Aj preto je jednou z hlavných priorít vlády riešenie existujúceho problému vysokého rastu cien.