Ako čerpať eurofondy do regiónov Slovenska tak, aby neprepadli, aby sa cestou nerozkradli a aby sa odbúrala zbytočná byrokracia? Nad tým si už viac ako 15 rokov lámu hlavu politici viacerých vlád. Doteraz to nevyriešili a nepodarilo sa im ani znížiť regionálne rozdiely. Napokon sa nezlepšilo ani čerpanie eurofondov, v ktorom sme na chvoste okolitých krajín.
Decentralizácia čerpania
Teraz Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informácii (MIRRI) sľubuje, že nové eurofondy sa budú čerpať rýchlejšie a najmä efektívnejšie. Navyše, v spolupráci so samosprávami a nie od úradníckeho stola v Bratislave.
„Práve miestni vedia najlepšie, čo ich región potrebuje k rozvoju,“ povedal minul týždeň Vladimír Ledecký, štátny tajomník MIRRI a starosta obce Spišský Hrhov.
V praxi by malo čerpanie eurofondov v novom programovom období na roku 2021 až 27 fungovať tak, že rady partnerstva (kam patria predstavitelia krajov, miest, obcí, ale aj miestnych podnikateľov a neziskoviek), sa dohodnú na tom čo región potrebuje. V úradníckej reči sa to volá integrovaná územná stratégia a na základe nej si budú subjekty podávať žiadosti na konkrétne projekty, ktoré bude schvaľovať MIRRI.
Únia miest žiada presmerovať eurofondy na mestá a nie prioritne na kraje
Rady partnerstva: atak na samosprávu?
Otázne je, aké funkčné budú tieto Rady partnerstva. Tieto združenia fungovali aj doteraz, ale boli skôr diskusným krúžkom dvoch desiatok členov bez právomocí o niečom rozhodnúť. To priznáva aj V. Ledecký, ale tvrdí, že rady partnerstva už nebudú len diskusnými krúžkami ako doteraz, ale budú rozhodovať o konkrétnych projektoch.
Podľa neho bude výhodou tohto postupu transparentnosť, efektívnosť a pretrhanie straníckych väzieb. V budúcnosti by sa už nemalo stávať, že starosta z tej správnej strany bude pri čerpaní eurofondov zvýhodnený.
V prípade, že sa predstavitelia regiónu nevedia dohodnúť na vízii a projektoch, bude mať MIRRI na nich páku v podobe neschválenia peňazí na rozvoj.
„Zhoda sa nájde, lebo sa budú deliť peniaze, volení lídri sú navyše pod verejnou kontrolou. Ak sa nedohodnú, peniaze nedostanú,“ myslí si V. Ledecký. V Rade partnerstva bude mať každý asi 20-percentný podiel na rozhodovaní, takže si tam niektorí hráči nemôžu pretlačiť nejaký minoritný projekt.
Integrované územné stratégie však treba urobiť rýchlo, lebo vyhodnocovať by sa mali už na prelome tohto a budúceho roka. Tlak na rýchlosť kritizuje prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček. „Neviem či na to budú mať rady partnerstva priestor. Nemám pocit, že štát je pripravený o návrhoch na strategické projekty z územia diskutovať a už vôbec nie, že je pripravený ich akceptovať,“ myslí si prezident ÚMS.
Navyše, stále považuje rady partnerstva v navrhovanej podobe za nezmyselné. Podľa neho by síce mali byť sociálno-ekonomickí partneri pri tvorbe stratégie územia, ale o samotných projektoch majú rozhodovať výhradne volení predstavitelia miest a krajov.
„Tí majú mandát od občanov a musia občanom skladať účty. Posilňovanie pozície Partnerskej rady voči mestám a obciam je atak na samosprávnu demokraciu, “ dodáva R. Rybníček.
Zmena myslenia
Zástupcovia krajov doteraz nemali veľkú motiváciu ich rozvíjať, lebo sa mohli vyhovoriť na slabé kompetencie a nedostatok peňazí. MIRRI ich chce teraz donútiť myslieť inak.
„Musíme zmeniť myslenie ľudí v regiónoch z projektov na strategické,“ myslí si profesor Maroš Finka z Ústavu manažmentu STU, ktorý sa dlhodobo zaoberá regionálnym rozvojom. Podľa neho by sa kraje či mestá nemali hrať na vlastnom piesočku a riešiť si vlastné malé projekty, ale sa spojiť a odbúrať vzájomné animozity. Ak sa dohodnú na spoločnom projekte, úlohou MIRRI bude nájsť pre projekty správne eurofondové šuflíky.
Mestá, obce a regióny by tak už nemali súťažiť medzi sebou, ale spolupracovať. „Bude to epochálna vec, samosprávy prídu na iný spôsob rozmýšľania na spoluprácu,“ myslí si Michal Smetanka, poradca štátneho tajomníka na MIRRI. Podľa neho je pri stratégii dôležité slovo integrovaná.
Tým, že eurofondy sa už nebudú rozdávať z centra, sa rozbije aj tradičný rezortizmus ministerstiev, ktorý na Slovensku stále prekvitá. „Ak nedokážeme kravu dať na zem cez rohy, tak jej podsekneme nohy,“ prirovnáva taktiku ako posilniť právomoci samospráv a regiónov M. Finka.
Ako rozdeľovať cez územie
Strategickými plánovacími regiónmi by mali byť dnešné kraje, ktoré sú však kompetenčne slabé a finančne podvyživené. Aj preto táto idea čelí kritike najmä zo strany ÚMS, ale aj odborníkov na samosprávu.
„Je kľúčové, aby sa decentralizácia v eurofondoch neudiala spôsobom, že centrálna vláda bude preferovať v eurofondoch kraje pôsobiace v nešťastných hraniciach zdedených z obdobia mečiarizmu,“ vysvetľuje Dušan Sloboda, regionálny geograf a analytik Konzervatívneho inštitútu.
O tom, že súčasné kraje vo svojich hraniciach a kompetenciách nie sú funkčnými regiónmi, je presvedčený aj R. Rybníček. Dokonca aj zástupcovia krajov, napríklad trnavský župan Jozef Viskupič v nedávnom rozhovore pre TREND tvrdil, že kraje by sa mali kompetenčne posilniť alebo zrušiť.
V. Ledecký vysvetľuje, že musia rešpektovať dnešné hranice krajov zo zákona. Na zmenu územno-správneho členenia teraz nie je čas. Napriek tomu nevidí problém, aby projekty vznikali aj medzi dvoma krajmi či mestami v iných krajoch.
Takzvané strategické plánovacie územie (SPR) môže byť napríklad Zemplín a nižšie jednotky budú takzvané UMR (udržateľný mestský rozvoj), čo bude napríklad Vranov nad Topľou a 10 okolitých obcí. Jeden UMR by malo tvoriť mesto a minimálne jeden partner. Zatiaľ je dohoda, že by ich mohlo na Slovensku vzniknúť 17 plus jeden celok – Bratislava.
Problém je ten, že zatiaľ sa mestá, ktoré by mohli tvoriť prirodzene, na základe geografickej blízkosti UMR, nevedia dohodnúť. Napríklad tradiční rivali Banská Bystrica a Zvolen chcú vytvoriť dva UMR. V.Ledecký však varuje mestá, že čím viac mestských regiónov vznikne, tým menej peňazí pôjde pre jednotlivé mesto. „Nejde len o územie, ale aj o ochote spolupracovať,“ dodáva štátny tajomník.
Naopak R. Rybníček si myslí, že neexistuje problém na úrovni miest a obcí. Tie sa nakoniec dokážu vždy dohodnúť, ak centrálna vláda určí pravidlá hry, definuje prínosy a pripraví legislatívu.
„Nemá sa čo zbavovať zodpovednosti za regionálnu politiku štátu ako celku a prenášať svoju zodpovednosť na samosprávy v území,“ tvrdí prezident ÚMS.
Dobrým príkladom je Bratislava a okolie, ktoré medzi sebou nestavali hranice, ale integrovali kraj a mesto.
Štát by mal niektoré kompetencie prenechať regiónom alebo mestám
Ide o peniaze
Navyše, podľa pravidiel EÚ na podporu mestských regiónov (UMR) môže ísť minimálne šesť percent eurofondov, preto sa tie musia projektovo spájať aj s krajom, aby dostali viac peňazí.
R. Rybníček a ÚMS presadzujú myšlienku, že mestské regióny by mohli dostať viac peňazí ako minimálnych šesť percent. „V iných štátoch je percent násobne vyššie, a preto aj naša iniciatíva má dve zložky. Zvýšenie podielu minimálne na 20 až 30 percent, a zvýšenie centier pre UMR z ôsmich na 17 až 19,“ hovorí R. Rybníček.
Podľa neho je na mieste aj otázka či vôbec tá námaha stojí za objem investícií, ktoré mestá dostanú (šesť percent pozn. red.) v porovnaní s obrovským modernizačným dlhom, ktorý tlačia pred sebou.
Mestá by logicky nemali hrať v rozvoji tejto krajiny druhé husle ani podľa D.Slobodu. „Mali by mať možnosť prevziať svoj kus zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za to, ako a na čo sa budú rozdeľovať a míňať eurofondy,“ myslí si analytik.
Kam pôjdu eurofondy
Peniaze z nových eurofondov by po novom mali tiecť najmä na dopytovo orientované projekty, ktoré si nebudú si konkurovať. „Nebudú vznikať zbytočné projekty na domy seniorov v susedných obciach, ale tie sa spoja do jedného projektu,“ myslí si M. Smetanka.
V minulosti sa kopila byrokracia okolo projektov aj preto, že o financie sa prihlásilo 300 projektov, ale napokon sa na ministerstve vybralo len 30. Starostovia tak už nebudú musieť robiť zbytočné projekty, zháňať si na ne externé firmy, zadlžovať sa kvôli nim a napokon z toho nič nemať.
Zmení sa aj to na aké projekty pôjdu nové eurofondy. Jednoducho povedané, na obyčajné zateplenie kultúrneho domu v „Dolnej Hornej“ Brusel peniaze už nedá, ale ak bude v projekte zmienka, že tam bude sídliť kreatívny priemysel, tak sa projekt schváli. Len treba byť kreatívny.
„Napríklad v obci Santovka v Tekove prišli s myšlienkou dekoncentrácia služieb pre seniorov. Dôchodcovia by sa nesústredili v jednom dome seniorov, ale služby by chodili k nim domov,“ uvádza inovatívnu myšlienku M. Smetanka.
- Inšpirácia od susedov
Slovensko by sa mohlo inšpirovať pri čerpaní eurofondov napríklad v Poľsku. Tam sa v minulosti minuli europeniaze veľmi efektívne cez tamojšie vojvodstvá, čo sú obdoby našich krajov. Bolo to decetralizované a vojvoda bol zodpovedný za rozvoj svojho kraja. Na Slovensku sa napríklad eurofondy čerpali centrálne cez Ministerstvo pôdohospodárstva a aj preto sa ich vyčerpalo žalostne málo.
Dobrým príkladom čerpania eurofondov je aj susedné Česko. Tam bolo v minulom programovom období určených sedem metropolitných oblastí, ktoré sú oprávnené využívať eurofondy. Ide o najväčšie mestá s koncentráciou nad 300-tisíc obyvateľov a ich funkčné zázemie. Tieto metropoly urobili integrované stratégie. Nevyhli sa síce istej konkurencii a duplikácii projektov, ale bolo to lepšie ako na Slovensku.
Na Slovensku by podobnú funkciu mohli plniť krajské mestá. Richard Rybníček, primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska, však preferuje nasmerovať peniaze z eurofondov na prirodzené funkčné mestské regióny a nie na súčasné kraje.
Koniec vrtuľníkovým dotáciám
Zdroje by tiež nemali smerovať iba do kanalizácie či zateplenia, ale aj do projektov, ktoré majú potenciál z hľadiska rozvoja regiónov. „Ako napríklad hromadná doprava či inovácie v správe obcí,“ myslí si Matúš Sloboda, odborník na regióny z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
Tiež by sa eurofondy nemali míňať na kanalizácie, ktoré nebudú dlhé roky fungovať, lebo sa zabudla naprojektovať čistička odpadových vôd. Takých prípadov je na Slovensku veľa. Kanalizácia zrejme tiež nepôjde do každej, aj vymierajúcej, obce. Na druhej strane do malej obce, ktorá má potenciál na turistický ruch, by sa rúry na odpad mohli dotiahnuť.
Prístup, že každý má nárok na eurofondy, ak dodá projekt aj na drobnosti, ktoré sa môžu hradiť zo samosprávnych rozpočtov, už po novom fungovať nebude. Nerozdrobia sa tak zdroje z eurofondov na drobnosti, ale pôjdu na premyslené integrované projekty.
„Je pochopiteľné, že nie každá malá obec získa z eurofondov rovnaký objem zdrojov,“ vysvetľuje D. Sloboda. Vždy existovali pravidlá, ktoré hovorili o istej priorizácii. Napríklad boli zadefinované obce a mestá, ktoré sú takzvanými pólmi rastu a má do nich smerovať viac eurofondov, a obce, ktoré sú mimo nich a nie je efektívne plošne z „vrtuľníka“ zhadzovať na ne peniaze.
Podľa odborníkov je teraz posledná šanca pre Slovensko využiť eurofondy skutočne efektívne a nielen na plátanie investičného dlhu miest a obcí.
