Krajčovič: Koalícia nás podviedla. Štát nám ide určovať, akým spôsobom máme zvyšovať mzdy

V parlamente prešiel do druhého čítania návrh na zvýšenie príplatkov za prácu počas sviatkov a víkendov. Ako by sa prejavil na maloobchode a potravinárstve sa TREND rozprával s Martinom Krajčovičom zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Dlhodobo producenti potravín hovoria o potrebe znížiť výšku príplatkov za prácu počas sviatkov a víkendov. To, čo prešlo parlamentom do druhého čítania bol pre vás asi šok?

Určite sme s tým nepočítali už aj kvôli tomu, že prišlo k historickej dohode na minimálnej mzde, ktorá od prvého januára bude 700 eur. Považujeme to za podvod, ktorý sa stal na zamestnávateľoch.

Prečo podvod?

Ak by sme vedeli o takomto zámere, určite by sme rokovania takýmto spôsobom neviedli, pretože minimálna mzda sa zvyšuje viac, ako by sa podľa automatu zvyšovala. Dohodu preto považujeme, minimálne zo strany štátu, za veľmi nekorektnú. Štát oklamal zamestnávateľov, ktorí sa historicky prvý krát dohodli s odbormi na výške minimálnej mzdy.

Znamená to, že premiér situáciu pod kontrolou?

Bola to dohoda na Hospodárskej a sociálnej rade. Teraz je to opozičný návrh, za ktorý v prvom čítaní hlasovali aj poslanci koalície. Ako keby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá.

Na druhej strane si vážim postoj ministerstva hospodárstva. Videl som, že dalo v pripomienkovom konaní výrazne záporné stanovisko a myslím si, že s obdobnými stanoviskami prišli aj niektoré ďalšie rezorty. Otázne je, či poslanci budú akceptovať stanoviská jednotlivých ministerstiev.

Tento proces prebieha v zrýchlenom legislatívnom konaní, pričom je pre množstvo podnikateľov na Slovensku zásadný. Je vhodné ho takto teraz riešiť?

Takýto zásadný vstup do podnikateľského prostredia, ktorý výrazne negatívnym spôsobom dopadne na firmy v tak ťažkom období, ako je energetická kríza, pričom niektoré firmy sa ešte nespamätali ani z krízy spôsobenou pandémiou, je extrémne nezodpovedné.

V minulosti išli akékoľvek zásadnejšie zmeny prednostne v riadnom štandardnom legislatívnom konaní, aby sa mohli spraviť zodpovedné analýzy dopadov na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť a podobne. Keď si pozrieme poslanecký návrh z dielne Smeru, tak sa tam dočítame, že podľa pánov poslancov tento návrh zákona nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Čiže už v samotnom procese evidentne klamú. Preto sme o to viac rozčarovaní, že tento návrh našiel v prvom čítaní veľkú podporu.

Hovoríte, že o silnom vplyve na podnikateľské prostredie. Máte aj vyčíslené, ktoré odvetvia a ako silno by mohol zasiahnuť?

V rámci obchodných sietí hovoríme o niekoľkých miliónoch eur, ktoré by museli zaplatiť navyše.

V prípade obchodu je problém, že nám štát ide určovať, akým spôsobom máme zdvíhať mzdy. Obchodníci zdvíhali mzdy aj koncom minulého roka, aj v tomto roku, niektorí dokonca aj viac krát, pretože rozumieme, že inflácia dopadá na našich zamestnancov.

Viete viac objasniť ako myslíte to určovanie miezd?

Pôsobíme v konkurenčnom prostredí, čiže chceme byť aj konkurencieschopní aj pri zamestnávaní. Nechceme, aby nám štát určil, komu a koľko máme pridať, ale, aby to bolo rozhodnutie firmy, pretože preferujeme zvyšovanie základných miezd pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí cez víkendy nepracujú v takom množstve, kedy pracujú brigádnici.

Tento návrh by znamenal, že napríklad brigádnik, ktorý nemá žiadnu kvalifikáciu, by mal hodinovú mzdu v nedeľu vyššiu aj dvojnásobne ako napríklad učiteľ v základnej platovej triede. Máme problém, že toto zvyšovanie platov ide hlavne na úkor brigádnikov, ktorí pracujú vo väčšej miere cez víkendy a v oveľa menšom rozmere sa dotkne slobodných matiek s deťmi alebo celkovo matiek aj v štandardnej rodine, pretože títo ľudia cez víkendy pracujú oveľa menej.

Štát ale môže povedať, že z rastu cien maloobchodníci profitujú a dosahujú nadmerné zisky?