Krach štátnych kúpeľov je blízko, vláda na ne uplietla bič. Ohrozené sú rehabilitácie i liečba

Štátne kúpele sú blízko krachu. Vysoké ceny energií výrazne doliehajú na všetky zariadenia, ale obrovským problémom môže byť aj povinnosť vrátenia finančnej pomoci z čias pandémie, na ktorú z pohľadu rezortu práce pod vedením Milana Krajniaka nemali nárok.

Ide o štátnu akciovú spoločnosť kúpele Sliač, ktorej akcionármi sú MH Manažment a Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale i o štátne podniky Špecializovaný liečebný ústav Marína Kováčová a Slovthermae (kúpele Diamant Dudince), ktorých zriaďovateľom je rezort zdravotníctva. 

Tieto podniky čerpali pandemickú pomoc na udržanie zamestnanosti v státisícoch eur, teraz ju štát pýta späť. Na problém úradníci prišli takmer po dvoch rokoch, čo sa kúpeľom zdá minimálne neštandardné.  

Kontroly ukázali neoprávnené čerpanie

V rámci schémy Prvej pomoci získali v čase pandémie uvedené kúpeľné zariadenia celkovo 1,81 miliónov eur. Koľko financií bude putovať späť štátu po kontrole úradov práce, preniká na svetlo len útržkovite.

Napríklad kúpele Sliač avizovali, že majú vrátiť vyše 390-tisíc eur. Za ostatných sedem rokov ani jediný raz nedosiahli zisk a ich kumulovaná strata je za toto obdobie vyše 5,6 milióna eur. Ročné tržby pritom v rokoch pred pandémiou o málo prekračovali tri milióny. Špecializovaný liečebný ústav Marína v Kováčovej by mal vrátiť takmer 570-tisíc eur. 

Zariadenia sa voči rozhodnutiu úradov odvolali a čakajú na vyjadrenie kompetentných. Dúfajú, že sa im ešte podarí situáciu zvrátiť. Inak sa podľa nich môže stať, že bude štát bude platiť štátu. V realite ale štátnym zariadeniam hrozí exekúcia. Ďalším možným riešením by mohol byť veľmi dlhodobý splátkový kalendár.

Ako pre TREND povedala predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková, štátna pomoc bola pre tieto zariadenia nevyhnutnosť. „Kúpele boli do konca roku 2020 pre lockdown niekoľko mesiacov úplne zatvorené, a to všetky, štátne i súkromné,“ spresnila. Podľa TRENDU sa však túto situáciu príslušné ministerstvá nechystajú nijako riešiť.

V rámci projektu Prvá pomoc mali zamestnávatelia udržať zamestnanosť a ochrániť pracovné miesta v súkromnom sektore z dôvodu pandémie, vysvetlila TRENDU hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská.

„Žiadatelia sa vopred oboznámili s podmienkami poskytovania pomoci. Bolo však prioritné, aby sa dostala k zamestnávateľom a následne k zamestnancom čo najrýchlejšie, bez prieťahov,“ zdôvodnila, prečo splnenie podmienok nepreverovali úrady práce dôslednejšie.  

Podmienka vylúčenia subjektov verejnej správy z oprávnených žiadateľov projektu bola stanovená od začiatku jeho realizácie, tvrdí.  „Sme toho názoru, že pomoc im mali zabezpečiť najmä vecne príslušné rezorty, keďže tie dostávajú financie z verejných zdrojov, aby sa tak zabránilo duplicitnému financovaniu,“ dodala. Mala na mysli napríklad osobitné schémy pomoci, ktoré realizovali rezort hospodárstva (nájomné) a dopravy (podpora cestovného ruchu). 

Vláda náhle zmenila štatistické dáta

Prvá pomoc slúžila pre zamestnávateľov od 17. apríla 2020. Jej neustále zmeny a prechody z Prvej pomoci na Prvú pomoc +, Prvú pomoc ++ a opäť na Prvú pomoc však spôsobili vrásky na čele manažérom mnohých podnikov. Zmeny, ktoré prichádzali niekedy i viackrát za mesiac, boli značne chaotické. Nehovoriac o komplikovaných usmerneniach, ktoré k nim úrady vydávali.