Konsolidácia za každú cenu nemá zmysel. Zodpovedne hospodáriacim štátom utekajú investície

Európska únia sa zrejme príliš sústreďuje na zodpovedné hospodárenie. Zo všetkých súčasných ťažkostí sú vysoké štátne dlhy a rozpočtové deficity jedným z menej pálčivých problémov. Obrovskú krízu môže priniesť nedostatočné riešenie úplne iných ťažkostí.

Voľný globálny obchod čoraz viac ničí protekcionizmus. Nemecko sa na rozdiel od minulosti nemôže spoliehať na prudký rast exportu. Firmy pôsobiace v oblasti informačných technológií pracujú na vývoji umelej inteligencie. Na týchto pretekoch sa zúčastňuje len minimum európskych firiem. Za východnou hranicou Európskej únie už takmer dva roky Rusko útočí na Ukrajinu. Z tohto dôvodu vysoké ceny energií ešte viac zdražujú nástup zelených technológií. Príchod elektrinou poháňaných vozidiel pomaly likviduje desaťročia trvajúcu dominanciu európskych automobiliek.

Všetky spomínané problémy sú oveľa vážnejšie ako deficity nad tromi percentami HDP. Svet bude o pár dekád s veľkou pravdepodobnosťou úplne iný ako dnes. Ak budú pokračovať dnešné trendy, globálny význam Európskej únie bude len druhoradý. Pokiaľ ide o rast, z významných svetových ekonomík skončia v tomto roku v mínuse len Nemecko a Argentína. Najsilnejšia európska ekonomika bude v porovnaní so svojimi hlavnými konkurentmi slabo rásť aj v roku 2024.

Problém dlhovej brzdy

Pred štrnástimi rokmi finančná kríza naplno odhalila riziká nezodpovedného hospodárenia štátov. Grécko po jej vypuknutí už nemohlo zvyšovať životnú úroveň prostredníctvom lacných pôžičiek. V snahe zabrániť bankrotu prišlo k tvrdým škrtom rozpočtových výdavkov, zvyšovaniu daní a privatizácií štátneho majetku. Nezodpovedné hospodárenie má vážne následky, ak sa dlhy použijú na financovanie rôznych sociálnych opatrení.

Obavy z podobne nezodpovedného hospodárenia ako v Grécku panovali v Nemecku. Za ich vznikom stálo porušenie maastrichtských kritérií. Nemeckým politikom sa v čase ich prijatia zdalo z dlhodobého pohľadu rizikové mať výšku verejného dlhu nad 60 percentami HDP. V snahe zabrániť nezodpovednému hospodáreniu prišlo k zavedeniu dlhovej brzdy. Na jej základe je možné každý rok zvýšiť hodnotu nových pôžičiek len o 0,35 percenta HDP. Aj vďaka tejto zmene je možné najväčšiu európsku ekonomiky označiť za dobre hospodáriacu krajinu. Minimálne v porovnaní s jej najväčšími konkurentami Čínou a Spojenými štátmi americkými.