Koniec sebectva, jeden superštát, preč s vetom. Už sa nebúri len Orbán, Brusel naráža aj inde

Nemožno vraj presadzovať záujmy jednotlivých štátov, chce to jednotný postup. Preto treba zrušiť právo veta pri rozhodovaní v určitých otázkach, napríklad v energetickej či bezpečnostnej politike.

Takýto postoj presadzujú niektoré štáty Európskej únie (EÚ) na čele s Nemeckom, ďalšie zase hlásia, že sa diskusií a národných práv veta nemienia vzdať, a už vôbec nie formou bruselských príkazov.  

Tlak na to, aby jeden štát nemohol blokovať zvyšok EÚ, je predovšetkým zo strany lídrov európskych krajín. Ak si chce európske spoločenstvo udržať vedúcu úlohu vo svetovej politike, tak si nemôže dovoliť nechať jednotlivým členským štátom EÚ právo veta pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, uviedol pred pár dňami nemecký kancelár Olaf Scholz pre agentúru Reuters. 

Nemecko preto v nadchádzajúcich mesiacoch predloží návrhy spoločnej európskej migračnej politiky, budovania európskej obrany, technologickej suverenity a odolnosti demokratického zriadenia, spresnila agentúra ČTK. Názory na to, či je to rozumný návrh, sa jednoznačne rôznia a vzbudujú značný mediálny rozruch.

Menšie krajiny by to značne znevýhodnilo, kriticky píše v komentároch český portál echo24.cz a v podstate by ich to vohnalo iba do úlohy štatistov.  Preto niektorým štátom vyhovuje súčasný overený model, kde musia s jednými európskymi návrhmi súhlasiť všetci, a teda radi by ho zachovali.  Iné zase tvrdia pravý opak, ako uvádzajú  svetové agentúrne správy v posledných mesiacoch a TREND z týchto zdrojov čerpal.

Opäť v tejto otázke nie sú úplne jednotné názory, a tak kým sa dospeje k finálnemu rozhodnutiu, predchádza im prirodzene mnoho potrebných diskusií, kde sa hľadá vhodný kompromis.  

Tlaky väčších krajín silnejú

„Ak chceme, aby nás vo svete súperiacich veľmocí bolo aj naďalej počuť, jednoducho si nemôžeme dovoliť národné vetá, napríklad v zahraničnej politike,“ dodal nemecký kancelár. Rovnaký postoj zastáva aj francúzsky prezident Emmanuel Macron či rezignujúci taliansky premiér Mario Draghi, ktorí sú za zrušenie práva veta.

Vraj presne to bráni Európe konať rýchlejšie. Všetci politici, nevynímajúc tých európskych, však zabúdajú na to, že  všetci sú vo svojich funkciách len dočasne.

Takže ak napríklad v Taliansku najnovšie voľby dopadnú podľa predpokladov analytikov, k moci sa možno dostanú euroskeptici, kritizujúci „bruselských byrokratov“. Nikto nemá svoju politickú stoličku istú a súčasné smerovanie Európy sa môže ľahko zvrtnúť pod tlakom riadnych demokratických volieb Európanov.  Na druhej strane, ľudia môžu politikov v ich pozíciách potvrdiť, ak sú spokojní s ich výkonom funkcie a chcú, aby vo svojej práci pokračovali, čo je štandardný demokratický proces.  

Českí politici sú zdržanliví

Česko neočakáva v rozhodovaní EÚ podstatné zmeny. „Z diskusií medzi jednotlivými členskými štátmi jasne vyplýva, že žiadne zásadné zmeny spôsobu rozhodovania, ktoré si vyžadujú zmeny zmlúv, nemajú šancu prejsť,“ vyjadril sa pre portál novinky.cz a denník Pravo český premiér Petr Fiala.

„Posledné krízy ukázali, že členské štáty sú schopné sa v zásadných veciach dohodnúť, aj keď to trvá trochu dlhšie. Dohoda je potom pevnejšia a všetkými rešpektovaná, čo by sa pri väčšinovom hlasovaní nestalo,“ povedal pre české médiá.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jána Lipavského, ktorého strana je zavedeniu hlasovania kvalifikovanou väčšinou naklonená, nie je možné v blízkej dobe zmenu presadiť. „Predstavujeme si Európu prepojenú a spoločnú ak tomu patrí aj silná zahraničná a bezpečnostná politika. Ale jedna vec je viesť o tom diskusiu a druhá mať na tom reálnu politickú zhodu,“ povedal pre portál novinky.cz.

Slovensko pod vedením premiéra Eduarda Hegera v tejto otázke mlčí, je však dlhodobo známa jeho plná podpora jednotnosti európskych zámerov.

Únia sa chce rozrastať, riešia sa dohody

„Nízka miera akcieschopnosti je dlhodobým problémom EÚ, avšak teraz je tento problém obzvlášť viditeľný, keďže treba konať rýchlo,“ zamýšľa sa Tomáš Vranka, analytik spoločnosti XTB. „Svoju úlohu zohráva aj rastúci počet členov EÚ, nie je teda vždy možné prijímať také riešenia, s ktorými budú spokojní všetci. Ak to preženieme do extrému, možno by sa nerozhodlo o ničom,“ hovorí.

Podľa neho to vidieť napríklad v prípade Maďarska, ktoré hrozbou veta môže upraviť sankcie za celú EÚ. „Zatiaľ som nezachytil, že by bol predstavený reálny koncept tohto návrhu, cesta k nemu by bola aj tak dlhá,“ dodáva analytik XTB.

Napríklad viac ako mesiac riešili štáty EÚ, ako má vyzerať embargo na ruskú ropu, ktoré prešlo v rámci šiesteho balíčka sankcií voči Rusku. Rýchlemu prijatiu stál v ceste hlavne nesúhlas Maďarska, bez ktorého nebolo možné embargo schváliť.

Zrušenie veta avizovala ešte v júni  v rozhovore pre portál hn.cz predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, teraz jej rétoriku preberajú aj ďalší európski lídri. Vedia, že politicky je to vec sporná a konfliktná, a že nie všetkým bude vyhovovať.

„Som presvedčená, že v tomto rýchlo sa meniacom svete je hlas Európy ako celku potrebný. Je smutné vidieť, že Európa často mlčí, pretože nemôže dosiahnuť súhlas všetkých a čaká na toho posledného, kým si to rozmyslí. V iných oblastiach je jednomyseľnosť užitočné zachovať, ale v zahraničnej politike by sme ju mali zrušiť a prejsť k väčšinovému hlasovaniu,“ uviedla U. von der Leyenová. 

Veľa kompromisov, štáty sú rôznorodé

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) na začiatku júla v Štrasburgu kritizovali členské krajiny EÚ, ktoré zneužívajú národné právo veta v podstatných záležitostiach, pričom vyzvali na obnovenie diskusií o postupnom zavedení väčšinového hlasovania miesto jednomyseľnosti, uviedla agentúra TASR.

„Na jednej strane boli pre EÚ jednohlasné súhlasy obrovským balvanom pri rozhodovaní a akcieschopnosti, keď sa muselo robiť veľa kompromisov pri rôznych záujmoch krajín. Na druhej strane sa tento krok smerom k federalizácii môže vypomstiť a vyvolávať rôzne odstredivé sily v EÚ. EÚ nie je jeden národ s jedným jazykom, jednou kultúrou či spoločnými zvykmi a históriou, ani so záujmami. Môže to negatívne vypáliť,“ podotýka analytik J&T banky Stanislav Pánis.

Štáty EÚ, ktoré budú pravidelne prehlasované, môžu byť podľa neho nespokojné, čo môže byť prvým krokom k začiatku uvažovania o pridanej hodnote EÚ a zmysle členstva v nej.

„Špeciálne v prípade, keď sa v EÚ čoraz viac presadzujú najrôznejšie regulácie, šialené sústreďovanie sa na klimatické problémy, bezemisnú ekonomiku a rast prerozdeľovania zdrojov, čo z dlhodobého hľadiska bude záhubou pre jej konkurencieschopnosť,“ spresňuje analytik J&T banky.

Maďarsko je v dlhodobom spore

Najväčšie spory s Bruselom v tejto otázke má Maďarsko, a to dlhodobo, čo potvrdzujú aj svetové agentúrne správy. EK vytýka krajine boj proti nezávislosti súdnictva, tvrdý prístup k migrantom z krajín mimo EÚ, ale i obmedzovanie plurality médií. Blokuje mu preto aj výplatu peňazí z fondu obnovy, aby použitie európskych financií nebolo zneužité.

Maďarskí poslanci plánujú najnovšie zrušiť voľby do EP a sú za obmedzenie právomocí Bruselu. Pred pád dňami (19. júla 2022) prijali uznesenie, podľa ktorého by mali byť zrušené priame voľby do EP, a parlamenty jednotlivých krajín by mali mať právo veta ohľadom nových právnych predpisov prijatých EÚ, uviedla agentúra ČTK.

Poslanci, ktorí sú blízki maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, navrhli, aby členov europarlamentu nevolili ľudia z 27 krajín EÚ, ale aby išlo o zástupcov delegovaných národnými parlamentmi. „Je potrebné vyviesť európsku demokraciu zo slepej uličky, kam ju doviedol EP," uvádza sa v uznesení maďarského parlamentu.

„Európska únia sa musí zmeniť, pretože nie je pripravená na výzvy našej doby," tvrdia poslanci maďarskej vládnucej strany. V zakladajúcej zmluve o EÚ sa im nepozdáva, že sa v prvom článku píše o vytváraní stále užšieho zväzku medzi národmi Európy.

Španielsko i Portugalsko sú proti

Pozornosť naposledy vzbudil navrhnutý Európsky núdzový plynový plán. EK v ňom navrhuje povinné zníženie odberu plynu pre všetky krajiny európskeho spoločenstva v rámci jednotného dokumentu. Zatiaľ sa hovorí o znížení spotreby plynu v rozmedzí okolo 15 percent.

Analytik XTB Jiří Tyleček pre agentúru ČTK uviedol, že snaha o úspory je pochopiteľná. „Len je otázkou, či sa to musí diať pod taktovkou EK. Dáta ukazujú, že českí spotrebitelia už v druhom kvartáli roka znížili spotrebu plynu o požadovaných 15 percent. Nepotrebovali žiadne prosby, stačil prudký nárast ceny, ktorý vyprovokoval úspory,“ vysvetlil, pričom správu priniesol portál o energetice.cz.

Plán, ktorý by krajinám EÚ prikázal povinne šetriť plynom, reaguje na možný nedostatok suroviny v rámci kontinentu počas najbližšej jesene a zimy, nesie názov „Save gas for a safe winter“, teda v preklade: „Šetrite plynom, aby ste zvládli zimu“. Plán nadobudne účinnosť iba vtedy, keď ho najskôr schvália všetky členské krajiny, čo nie je EK po vôli, keďže tá by privítala jednotný postup, a nie možné kritické hlasy.

Španielsko 21. júla 2022 oznámilo, že energetický plán šetrenia Bruselu nepodporí. Ministerka pre energetiku Teresa Riberová uviedla, že návrh bol pripravený bez toho, aby bol prerokovaný s jednotlivými krajinami, napísal to i server týždenníka Focus.

„Tento návrh nepodporíme. Domnievame sa, že bol vypracovaný bez predchádzajúcej všeobecnej rozpravy v Európskej rade. Ekonomické dôsledky plánu sú veľmi závažné. Nikto si nemôže nárokovať obete bez toho, aby sa najskôr všetko prerokovalo a dotyční mohli oznámiť svoj názor,“ povedala T. Riberová. Rovnaké stanovisko zaujalo aj Portugalsko.  

Portugalský minister pre životné prostredie a energetiku Joao Galamba označil tiež navrhované opatrenie za „neudržateľné" a „neprimerané". „Celá logika prideľovania (plynu) predpokladá prepojené európske distribučné systémy a zdá sa, že na to Európska komisia zabudla," povedal pre portugalský denník Público, správu priniesla agentúra TASR. 

Slovensko problém v šetrení nevidí

Slovensko si zachováva v tejto otázke dlhodobo zdržanlivý postoj, ktorý podporujú aj slová E. Hegera o snahe o zabezpečenie jednoty EK. Týka sa to aj nového dokumentu EK ohľadom dosiahnutia úspor.

 „Oficiálny návrh EK bol zverejnený 20. júla, až na jeho základe to posúdime. Medzi v súčasnosti dostupné právne nástroje na zabezpečenie dosiahnutia úspor patrí vyhláška č. 416/2012 Z. z., ktorá pomocou obmedzujúcich odberných stupňov reguluje odber plynu počas núdzového stavu,“ objasnila Jana Krištofová z tlačového odboru rezortu hospodárstva.

Obmedziť používanie plynu by mali podľa plánu EK všetci spotrebitelia, od domácností cez úrady a firmy až po elektrárne. Ak bude niektorá krajina chcieť požiadať ďalšie štáty o solidaritu, bude musieť najskôr dokázať, že sama siahla po potrebných  úsporách. Štáty EÚ by do konca septembra mali aktualizovať národné energetické plány a jasne vytýčiť, ako chcú úspory dosiahnuť.

V prípade výpadku dodávok ruského plynu by podľa plánu museli krajiny európskeho spoločenstva počas nadchádzajúcej zimnej sezóny znížiť spotrebu plynu o 15 percent. Úspory sa majú týkať obdobia od konca augusta 2022 do konca marca 2023, pričom sa vypočítajú z priemernej spotreby jednotlivých krajín v tomto období za posledných päť rokov.

Ďalšie dôležité správy