Koľko stojí vojna? Najväčšie náklady za konflikt neponesie Ukrajina ani Rusko

Obyvatelia západného sveta až do 24. februára vnímali vojnu ako historický fenomén, ktorý nemá v modernom svete miesto. So vstupom ruských vojsk na územie Ukrajiny sa ukázalo, že tento predpoklad nebol správny. Napriek hrôzostrašným obetiam na životoch a likvidácii bohatstva mnohých generácii je vojna opakujúci sa jav. Nazerané z čisto ekonomického hľadiska sa počas vojny dokáže vymazať bohatstvo v objeme násobkov hrubého domáceho produktu. Napríklad, 10-ročná vojna v Sýrii stála podľa odhadov krajinu až 1,2 bilióna dolárov. Pri súčasnom HDP na úrovni 40 miliárd dolárov tak ide o vymazanie 30 rokov všetkého, čo sa v krajine vytvorí. A to je vzhľadom na stratu ľudského kapitálu značne podhodnotený údaj.

Kým vojna v Sýrii bola svojimi následkami limitovaná, tá ukrajinská sa mení na globálnu. Aktuálna vojna Ruska so svetom nateraz prebieha najmä v ekonomickej rovine, no tá silno ovplyvní dianie na celom svete. Práve krehké globálne ekonomické prostredie, vrátane vysokej inflácie a slabého rastu, boli dôvody, prečo sa Vladimír Putin rozhodol zaútočiť na Ukrajinu práve teraz. Podľa jeho výrokov je zrejmé, že je rozhodnutý vo svojom ťažení pokračovať. Rastúce sankcie a ani apely svetových lídrov nezaberajú. Naopak, existujú obavy, že zatlačením do kúta sa jeho kroky stanú ešte agresívnejšími. Táto vojna sa postupne mení na dlhodobý a nákladný konflikt, kde lokálne aj globálne následky začínajú naberať na sile.

Ukrajina

Ruský prezident pohrozil, že pokiaľ sa Ukrajina nevzdá, môže prísť o svoju štátnosť. Podľa vyjadrení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskyjho sa jeho krajina ultimatívne podmienky akceptovať nechystá. Neschopnosť dohodnúť sa na základných kontúrach dohody podporuje tézu, že pretrvávajúci konflikt bude ešte dlho ničiť ukrajinskú infraštruktúru a výrazne zaťažovať ruský rozpočet. Rozbitá ukrajinská ekonomika má potenciál natrvalo znížiť HDP krajiny. Už teraz sa ukrajinské firmy sťažujú, že mnoho pracovnej sily narukovalo na front alebo emigrovalo. Vyrábať bude čoraz ťažšie. Ukrajina sa dostáva na sýrsku cestu. Bez rýchleho mieru z tejto cesty nebude úniku.

Rusko

Prvé dni vojny boli pre Rusko drahé. Podľa odhadov vojenské straty stáli viac ako sedem miliárd dolárov. To je však oproti dlhodobým následkom v prípade pretrvávajúcich sankcií iba mizivé číslo. Na konci minulého roka bola ruská ekonomika 11. najväčšia na svete s HDP na úrovni 1,65 bilióna dolárov. Na konci tohto roka sa očakáva jej pokles na 14. miesto s HDP nižším o štvrťbilióna dolárov. Sankcie prinesú trvalé zníženie rastu ruského HDP. Dôvodom je skutočnosť, že krajina potrebuje importovať technológie za pomoci priamych zahraničných investícií. Bez nich bude produktivita práce stagnovať. Podľa prepočtov Goldman Sachs sa rast HDP pod ťarchou existujúcich sankcií dlhodobo zníži o 1,75 percentuálneho bodu na jedno percento. Výpočty pritom neberú do úvahy možnosť zavedenia sankcií na ruské energie.

Ak by sa tak stalo, najhoršou možnosťou pre krajinu je priblíženie sa iránskemu scenáru. Tam HDP trvalo pokleslo o 15 percent. Úroveň HDP na hlavu z roku 2016 Iránci nedosiahnu ešte roky, odhaduje Medzinárodný menový fond. Inflácia v krajine sa tvrdohlavo drží nad 25 percentami. Inflácia v Rusku nebude o moc nižšia. V tomto roku sa očakáva na úrovni 17 percent. Dôvodom je pokles hodnoty rubľa, ktorý centrálna banka a vláda dokážu tlmiť iba čiastočne. Rusko totiž zo zahraničia dováža viac ako polovicu všetkých nepotravinových produktov. S vyššími cenami importu sa očakáva, že ceny domácich tovarov prudko vzrastú a dopyt poklesne. Spotrebiteľské výdavky tým prepadnú o desať percent. Ruská ekonomika je na ceste najväčšieho kolapsu od roku 1998, kedy zbankrotovala. V prípade zavedenia sankcií aj na ruskú ropu a zemný plyn môže HDP krajiny skolabovať až o 17 percent, trikrát viac ako v roku 1998.

Napriek tomu sa dá situácia zvládnuť. Irán si našiel cestu, ako časť svojej ropnej produkcie presmeroval na susedov alebo Čínu. O niečo podobné sa pokúsi aj Rusko. Jeho hospodárstvo sa stane omnoho závislejšie od najväčšej ázijskej ekonomiky. Rusko to v konečnom dôsledku prežije, aj keď ekonomicky výrazne oslabené. Je ale možné, že V. Putinovi to považuje za nutnú obetu k dosiahnutiu svojich geopolitických cieľov. A časom bude tvrdiť, podobne ako iránska vláda, že ekonomickú vojnu vyhral.

Dlhodobo najhorší efekt na trajektóriu Ruska bude mať ale zhoršujúca sa demografia. Ešte pred vojenským konfliktom s Ukrajinou 43 percent Rusov vo veku 18 až 24 percent tvrdilo, že chce krajinu opustiť nadobro, vyplýva z prieskumu Levanda center. Hlavným dôvodom pre exil je ekonomická situácia. Pri pokračujúcej vojne sa tento problém prejaví ešte výraznejšie. Počet vyhľadávaní výrazu „ako opustiť Rusko“ na googli vzrástol po konflikte 16-násobne. Už doterajšie projekcie naznačovali, že Rusko bude vymierať jedným z najrýchlejších temp na svete.

Eurozóna

Zďaleka to nie je len Rusko a Ukrajina, ktoré vojenským konfliktom utrpia. Sama Európa už po niekoľkých dňoch začína cítiť ťažobu sankcií. Ceny komodít rastú na nové maximá a Európa je výrazne závislá od ruských dodávok, najmä zemného plynu. Ten už stihol prekonať jesenné rekordy a obchoduje sa nových historických maximách. Tým ďalej ohrozuje nielen peňaženky spotrebiteľov, ale aj produkciu firiem závislých od lacnej energie. A tiež negatívne vplýva na distribučné spoločnosti, ktoré nie sú schopné pokrývať svoje záväzky. Problémy z jesene sú späť a s ešte väčšími potenciálnymi následkami. Európu tak čaká kombinácia viacerých nepriaznivých následkov naraz: vyššej inflácie, nižšieho rastu a nižšej produkcie.