Význam kapitálového trhu pre ekonomiku je nespochybniteľný. Burza cenných papierov v Bratislave je súčasťou finančného ekosystému Slovenska, pričom hrá rozhodujúcu úlohu pri podporovaní konkurencieschopnosti domácich firiem. Riaditeľ inštitúcie Lukáš Bonko v rozhovore vysvetľuje nielen jej poslanie, ale aj spoluprácu s Úniou kapitálových trhov, ktorá prispeje k ekonomickej stabilite krajiny.
Často sa hovorí o kapitálových trhoch, no málo ľudí vie, že aj na Slovensku máme burzu. Aký význam má jej existencia?
Burza na Slovensku slúži na rovnaké účely ako v zahraničí, teda prepája ponuku investícií s dopytom po investíciách. Firma môže vydať dlhopisy alebo akcie a získať tak kapitál. Následne, keď sú tieto cenné papiere splatené a umiestnené na burze, môžu investori medzi sebou obchodovať. Ak niekto chce predať alebo kúpiť akcie alebo dlhopisy, burza mu umožní jednoduchým a bezpečným spôsobom prepojiť dopyt a ponuku po investíciách.
Aký je záujem domácich a zahraničných firiem o obchody na našej burze?
Záujem rastie, a to najmä v prípade dlhopisov, o ktoré sa v poslednom období zvyšuje záujem. V oblasti akcií je záujem nižší, čo je spôsobené historickými faktormi a snahou firiem vyhýbať sa znižovaniu vlastníckych podielov. Tento trend je bežný v širšom európskom kontexte. Na druhej strane, čoraz viac investorov, či už domácich alebo zahraničných, má záujem investovať do slovenských firiem prostredníctvom kapitálových trhov vrátane našej burzy. Vidieť to na raste objemov a počtu nových emisií na burze, ale aj rozmachu venture kapitál, private equity a rôznych ďalších foriem investovania.
Priblížili by ste vývoj výnosnosti akcií a dlhopisov na slovenskej burze?
Výnosnosť akcií je zložitejšia, pretože zahŕňa dva hlavné faktory: kapitálový výnos, ktorý závisí od zmeny hodnoty akcie, a dividendy, ktoré predstavujú podiel na zisku firmy. Akciový trh je stabilný, hoci s menším počtom obchodovaných titulov. V prípade dlhopisov sa výnosnosť pohybuje medzi päť až osem percent ročne.
Ktoré sektory zaznamenali na slovenskej burze rast?
Výrazne sa zvyšuje záujem najmä o dlhopisové financovanie nehnuteľností, energetiky a rôzne zmiešané investície. Tento trend je však súčasťou širšieho záujmu o zhodnocovanie úspor a investovanie, ktoré sa neprejavuje priamo na burze. Tieto projekty sú často financované inými spôsobmi. Na slovenskej burze sú však silné segmenty ako real estate, priemysel, turizmus a rôzne emisie finančných inštitúcií. Z hľadiska veľkosti dominujú najmä projekty v oblasti nehnuteľností.
Ako hodnotíte úspech štátnych dlhopisov?
Vnímam to pozitívne a som rád, že sa štát rozhodol vydať dlhopisy, ktoré sú orientované na občanov. Má to viacero dôvodov. Prvým je, že štát diverzifikuje svoje zdroje financovania. Je to pomerne malá suma v porovnaní s celkovým dlhom, ale je to dobrý začiatok. Diverzifikované financovanie znamená, že štát má stabilnejšie a bezpečnejšie zdroje. Druhým aspektom je, že občania majú možnosť podieľať sa na financovaní štátu. Tento krok môže zvýšiť ich záujem o to, ako štát hospodári, a zároveň majú príležitosť zhodnotiť svoje prostriedky so zaujímavým úrokom. Tretí bod sa týka edukácie. Takéto investície môžu byť prvým krokom k tomu, aby ľudia začali využívať aj iné spôsoby zhodnocovania svojich úspor, ako sú akcie a dlhopisy komerčných subjektov.
Očakávali ste takýto úspech?
Áno, ale nečakal som, že sa to bude realizovať tak rýchlo. To, že sa dlhopisy za pol miliardy eur rozpredali v priebehu troch dní, je nečakaný úspech. Očakával som, že to bude trvať dlhšie. Preto má zmysel, aby štát pokračoval v podobných emisiách dlhopisov. Bolo by dobré, keby zvážil podporu vydávania akcií a dlhopisov aj pre firmy.
Pozitívnych príkladov z okolitých krajín je mnoho a nemusí to byť ani finančne náročné na rozpočet. Ak má ekonomika rásť, treba podporiť podniky. Bolo by užitočné ponúknuť firmám podobné výhody, aké dostali občania pri štátnych dlhopisoch. Zlepší to podnikateľské prostredie, prispeje k rastu ekonomiky, miezd a zamestnanosti.
Prispeje úspech štátnych dlhopisov k zvyšovaniu finančnej gramotnosti?
Určite ide o krok týmto smerom. V rámci tejto emisie bol marketing zameraný na vysvetlenie konceptu investícií a dlhopisov, čo pomáha ľuďom lepšie pochopiť, ako investovanie funguje. Tento krok podporuje zvyšovanie povedomia o rôznych investičných nástrojoch.
Ako hodnotíte konkurencieschopnosť európskych firiem na kapitálových trhoch?
Európske firmy sú vyspelé, moderné a určite vedia konkurovať na globálnom trhu, majú však problémy s rastom. Inovácie v Európe sú silné, no je ťažký prechod z menších a stredných podnikov na veľké. Problém súvisí s nedostatočne rozvinutými kapitálovými trhmi. Firmy často čerpajú financovanie cez úvery, ale tie musia vrátiť, pričom nemusia byť vhodné pre rastúce a inovatívne podniky, ktoré sú z pohľadu bánk rizikovejšie.
V Spojených štátoch či vo Veľkej Británii je množstvo firiem financovaných prostredníctvom kapitálového trhu. Ako je na tom trh v Európe?
Keď firma vydáva akcie, investori očakávajú dve veci. Prvá je podiel na zisku, čiže dividenda, a druhá je, že hodnota firmy bude rásť. To znamená, že cena akcií bude stúpať. Pravdou je, že kapitálové trhy v Európe sú menej rozvinuté ako v USA. Ide o dlhodobý problém. Firmy sa obávajú toho, čo prinesie zmena vlastníctva a závislosť od väčšieho počtu akcionárov.
Ďalší problém je neznalosť možností financovania cez kapitálové trhy, čím myslím ich celú zložku, teda aj seed kapitál, venture kapitál a private equity. Keď si vezmete bankový úver, podmienky a postup sú jasné. Pri financovaní cez akcie však treba počítať s nutnosťou vystúpiť zo zaužívanej praxe a možnými vstupnými nákladmi napríklad na poradcov. Isté obavy pramenia z prísnej regulácie a nízkej miery všeobecného povedomia o alternatívnom financovaní.
Čo by mohlo firmy presvedčiť, aby sa nebáli využívať kapitálový trh?
V Spojených štátoch je väčšina veľkých firiem financovaná práve cez kapitálový trh, pričom nemajú obavy z toho, čo bude s vlastníckou štruktúrou. Vďaka týmto investíciám pritom rastú rýchlejšie. Pozitívny príklad nielen z USA ukazuje, že obavy nie sú na mieste.
Aký je rozdiel medzi burzou a kapitálovým trhom?
Burza je súčasťou kapitálového trhu, no predstavuje až finálny krok v procese financovania. Pred tým, než firma vstúpi na burzu, prechádza niekoľkými fázami životného cyklu: keď je menšia, hľadá zdroje okrem bánk napríklad v seed a venture kapitáli, neskôr v private equity, v neskoršej fáze môže prísť na rad IPO a následne burza. Kapitálové financovanie sa realizuje prostredníctvom vydávania akcií, dlhopisov alebo inou formou vstupu nových investorov. Samotná burza je trhovisko, kde sa už splatené akcie obchodujú medzi investormi.
Firma teda získava kapitál ešte pred vstupom na burzu, napríklad pomocou investičných bánk, fondov alebo cez iné finančné subjekty. Až keď sú cenné papiere splatené, umiestnia ich na burzu, s čím pomáha manažér emisie. Na burze sa s nimi následne môže obchodovať transparentným a bezpečným spôsobom, no tým sa nezískava nový kapitál, len sa umožňuje nákup a predaj a generuje sa trhová hodnota firmy.
Prečo je burza dôležitá pre rast hodnoty firiem?
Keď je firma na burze, dostáva určitú pozitívnu reputáciu. Má trhovú cenu akcií, ktorá vysiela signál o úspechu sektora a firmy a môže potenciálne ľahšie získať ďalší kapitál, ale aj obchodných partnerov. Môže vydať nové akcie a získať tak financie navyše. Cena akcií na burze určuje, aká bude približne cena nových akcií alebo úrok na dlhopisoch, ktoré firma vydá.
Tento proces môže opakovať viackrát, pričom banky, investičné banky a iní manažéri emisií môžu pomôcť s prípravou a organizovaním vydania cenných papierov, aby sa mohli následne obchodovať na burze. Súčasná geopolitická a ekonomická situácia prináša ohrozenie konkurencieschopnosti a stagnáciu kapitálových trhov, a to najmä na starom kontinente. Navyše európske regulácie sťažujú menším firmám získavanie dodatočného kapitálu.
Priblížili by ste rozdiely v ocenení firiem medzi Európou a USA?
Valuácie firiem v USA sú výrazne vyššie ako v Európe, čo zvyšuje atraktivitu amerických trhov. Napríklad pomer cena k zisku je v USA zhruba 25, zatiaľ čo v Európe sa pohybuje okolo 15 (Index S&P 500 a STOXX Europe 600). Je to preto, lebo konkurencia medzi investormi v USA je výrazne vyššia. Pôsobí tam veľké množstvo domácich aj zahraničných investorov a regulácia je celkovo priaznivejšia, čo vedie k vyšším valuáciam akcií. To následne umožňuje firmám získať viac kapitálu za lepších podmienok.
Mala by sa Európska únia (EÚ) viac zamerať na zlepšenie konkurencieschopnosti kapitálových trhov?
Áno, Únia by mala zvážiť aj to, ako zjednodušiť regulácie a určite by mala prehodnotiť reguláciu, ktorú prijala po finančnej kríze v roku 2008, aby zvýšila atraktivitu svojich kapitálových trhov. Ochrana investora je dôležitá, no USA, a po brexite aj UK, sú príkladom, že sa to dá aj s menšou dávkou regulácie.
Môže zvýšený dôraz na investície do zbrojárstva zo strany lídrov EÚ ovplyvniť kapitálové trhy?
Tento sektor bude naďalej čeliť výzvam v rámci kapitálových trhov. Prijaté regulácie, čo sa týka ESG (Environmental, Social, Governance), totiž negatívne ovplyvnili energeticky náročné spoločnosti, kam patrí aj zbrojársky sektor. Investovanie do zbrojárskeho priemyslu sa stalo pre inštitucionálnych klientov menej atraktívnym. Investičné fondy sa tomuto segmentu vyhýbali, pretože firmy majú horšie ESG skóre.
Ak by do nich investovali, ich portfólio by stratilo pozitívne ESG skóre, respektíve ekologický charakter. Preto banky a investičné fondy obmedzili investície oblastí nespĺňajúcich vysoké ESG kritériá, kam patrí aj zbrojársky priemysel, a vznikol tak nedostatok kapitálu na ich ďalší rozvoj. V niektorých prípadoch firmy zo zbrojárskeho sektora dokonca majú problém otvoriť si bankové účty alebo získať úver, o čom sa často diskutuje na zahraničných fórach a v médiách.
Má teda EÚ prehodnotiť reguláciu ESG?
Mala by sa zamyslieť nad zefektívnením tejto regulácie, aby uľahčila prístup k financovaniu pre firmy v sektore, ktorý nie je považovaný za ESG priateľský. Ak regulácia nezohľadní výzvy súvisiace s konkurencieschopnosťou EÚ a obranou, môže byť problém presvedčiť finančné inštitúcie, aby do týchto firiem investovali. Európska ekonomika potrebuje umožniť firmám nájsť financie cez kapitálové trhy, nie ich dotovať z daní Európanov. Dotácie nie sú efektívnym riešením, najmä nie vtedy, keď nie trh, ale prísna regulácia zapríčinila zdanie, že dotácie sú potrebné.
Aký má význam a poslanie Únia kapitálových trhov v rámci EÚ?
Únia kapitálových trhov (CMU) je iniciatíva EÚ na prehĺbenie integrácie kapitálových trhov členských štátov. Jej cieľom je zlepšiť prístup firiem k financovaniu, posilniť cezhraničné investície, podporiť inovácie a zabezpečiť, aby kapitál voľne prúdil v prospech hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti Európy. V rámci tohto rámca aj my intenzívne pracujeme na projekte užšej kooperácie spolu s ďalšími siedmimi burzami pod záštitou Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR).
Prečo sú tieto ciele také dôležité?
Európska únia je založená na malom a strednom podnikaní, ktoré si nemôže dovoliť spĺňať extrémne prísne regulácie. Potrebuje podporiť ich rast a na to je potrebná jednoduchá a harmonizovaná regulácia. Neznamená to však vytvorenie jednej burzy. Ak by existovala jediná burza pre celú EÚ, bolo by to porovnateľné s modelom Spojených štátov. Štúdie síce ukazujú, že jednotný kapitálový trh prináša výhody, no EÚ nie je jeden štát, ale zoskupenie krajín s rôznymi ekonomikami.
Jedna burza by teda znamenala, že menšie lokálne firmy by zostali mimo záujmu veľkých investorov. Preto je dôležité, aby sa kapitálové trhy prepájali, no zároveň boli zachovaní lokálni poskytovatelia finančných služieb – burzy, depozitáre či banky. Skutočný problém však nie je v burzách, ale v tom, že po kríze v roku 2008 v EÚ prakticky úplne zmizlo investičné bankovníctvo, ktorého úlohou je práve poskytovať kapitál na rast.
Čo najviac bráni rozvoju európskych kapitálových trhov?
Doteraz sa prijímali regulácie, ktoré síce harmonizovali jednotlivé trhy, ale namiesto harmonizácie na báze jednoduchosti sa išlo cestou sprísňovania. Rozštiepenosť kapitálu sa možno zníži, skôr však jeho presmerovaním na najväčších hráčov, ale rast nepodporíte. Doplácajú na to menšie a začínajúce firmy. Nová Európska komisia (EK) chce tento trend zvrátiť a nedávno vydala novú stratégiu a aj zmenila názov na Úniu úspor a investícií. Vyhliadky sú dobré, až prax však ukáže, či ide o zmenu paradigmy.
Problémom pri získavaní investícií je aj nízka informovanosť firiem.
Tento problém adresuje aj nová stratégia EK. Zameriava sa aj na zvýšenie finančnej gramotnosti investorov a firiem. Ide však o náročnú úlohu, kde bude významnú úlohu zohrávať aj EÚ a štát. V tomto práve dlhopisy pre ľudí ukázali správny začiatok cesty.
Aký je váš názor na investície skrze kapitálové trhy v Európe?
Zostávam optimistický, pokiaľ ide o investície v Európe. Európske firmy majú dlhodobo vybudované silné know-how a stabilných odberateľov. Investície do nich vrátane slovenských podnikov sú zaujímavé, a to najmä s ohľadom na ich nižšie ceny v porovnaní s americkými. Trend deregulácie, hoci zatiaľ iba v podobe vyjadrení zástupcov EÚ, naznačuje aj to, že by podnikateľské podmienky na našom kontinente mohli byť flexibilnejšie, a tým aj lepšie, čo v konečnom dôsledku znamená rast trhov.
Ďalšie dôležité správy
