Jedna daň by mohla byť nižšia, našla sa zlatá baňa

Vyskočila na svetlo pred tromi mesiacmi a vzbudila nelichotivé ohlasy trhu. Avizovaná daňovo-odvodová reforma z dielne ministra financií Igora Matoviča dočasne nezmizla, len sa na nej ticho pracuje. Dokonca vraj smeruje do legislatívnej podoby. Slabo zarábajúcim nepomôže, živnostníkov finančne položí, najviac na tom získa štát.

Aj to môže byť dôvod, prečo minister financií doteraz nechce pod ťarchou vysokej inflácie znížiť daň z pridanej hodnoty, hoci tak za posledné dva roky urobili všetky okolité štáty. Nižšiu DPH môže podmieňovať priechodnosťou jeho reformy u všetkých koaličných partnerov.

Ešte v polovici januára 2022 zaznel hlas ekonomického experta strany Za ľudí Tomáša Meravého, ktorý pracovne skončil na rezorte financií. Problém je vraj v tom, ako sa má reforma realizovať. Minister financií tlačí na jej presadenie ako celku, nie jednotlivých bodov. Inak povedané – buď bude všetko tak, ako to navrhol, alebo nebude nič.

I. Matovič na verejnosti 2. februára verejne potvrdil, že jeho ministerstvo pripravuje daňovo-odvodovú reformu do legislatívnej podoby, a to bez kompromisov. „V tej podobe, ako som navrhoval, sa zatiaľ spracováva legislatíva,“ povedal. Je možné, že prebehli ústupky jeho koaličných partnerov v štýle „niečo za niečo“.

Napríklad, ak prejde jeho reforma, on podporí projekty koaličných partnerov, napríklad rodičovský bonus strany Sme rodiny, prípadne daňovú brzdu strany SaS. Tá je vraj už dohodnutá, stačí ju prijať v rámci ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako potvrdil pre TA3 ešte 16. januára 2022 jej predseda a minister hospodárstva Richard Sulík.

Samé podmienky, samá kontrola

Faktických výhrad k chystanej reforme mali rôzni ekonomickí analytici mnoho. Najviac v súčasnosti rezonuje na verejnosti práve nižšia DPH. Igor Matovič v nej navrhol znížiť DPH pre služby reštaurácií z dvadsať na desať percent.

Podmieňuje to však zavedením detského menu, tzv. „eko menu“ a povinným servírovaním krčahu vody grátis automaticky ku každému jedlu. Zmeny navrhol aj pri tringeltoch, tie by mali byť po novom súčasťou účtu, a to vo výške deviatich percent z celkovej sumy účtu bez DPH.

Podľa analytika Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), hodilo by sa aspoň nejaké zníženie daní, než žiadne. „Požiadavka platiť daň zo sprepitného je však trocha bizarná, je pokračovaním dlhodobej snahy politikov dostať akýkoľvek pohyb peňazí medzi ľuďmi do účtovníctva a pod drobnohľad úradov,“ spresnil pre TREND.

Okolité krajiny robili v posledných dvoch rokoch a aj za posledné týždne viaceré kroky na zabránenie vysokému zdražovaniu, Slovensko je ďaleko za nimi. TREND zisťoval viac.

Našli sa „zbytočné“ milióny eur?

Snahu o zavedenie nižšej DPH avizoval aj predseda parlamentu a strany Sme rodina Boris Kollár, naposledy 6. februára v relácii RTVS O 5 minút dvanásť. Istú nádej má priniesť podľa neho riešenie, ako pomôcť domácnostiam napríklad pri vysokých cenách energií.

„Už tri týždne čakáme na návrh rezortu hospodárstva. Dostali sme informáciu, že vedia o 300 miliónoch eur z určitej špeciálnej dane, ktorá by sa nedotkla občanov, ale len určitého monopolu,“ uviedol. Odtiaľ chce vraj štát získať financie a saturovať nimi vysoký nárast energií.

O aké zdroje ide, však predseda Sme rodina nespresnil, rovnako ani rezort hospodárstva. „O návrhoch pomoci v súvislosti s enormným nárastom cien energií sa ešte rokuje. Nekomentujeme priebeh koaličnej rady,“ uviedla pre TREND hovorkyňa Katarína Matejková.

Podľa Matovičovej daňovej reformy má približne sto miliónov eur priniesť zvýšenie odvodu pre monopoly. Viac peňazí do štátnej kasy mali vraj zaplatiť banky a energetické podniky, zatiaľ bez konkrétnejších detailov. Minister financií chcel prísť s vlastnou verziou ich prísnejšieho zdaňovania, zatiaľ ju však tají.

Koaliční partneri sú za, OĽaNO proti

Odvtedy ubehli týždne až mesiace, závery nie sú jasné ani pre koaličných partnerov. „Je absolútne nevyhnutné niečo urobiť so zdražovaním. Nemáme na čo čakať. Už sme stratili dosť času,“ spresnil B. Kollár s tým, že podporia aj opozičné návrhy, ktoré im dávajú zmysel.

Konkrétne, aby sa dočasne znížila sadzba DPH na úroveň piatich percent na služby spojené s podávaním jedál a nápojov, následne od 1. januára 2023 by pre tieto služby bola ponechaná natrvalo DPH na úrovni 10 percent. Dôvodom je, že gastro biznis je jedným z najviac zasiahnutých odvetví.

Veľmi nízke ceny sú v Poľsku, tam zaviedli na pol roka nulovú DPH na základné potraviny, znížili tiež daň na pohonné hmoty a energie. V susednom Maďarsku zastropovali ceny základných šiestich potravín. „Na Slovensku do 50 kilometrov od hraníc žije až 70 percent obyvateľov Slovenska. Tým sa oplatí chodiť nakupovať na juh, alebo na sever. Slovenská ekonomika takto utŕži obrovské straty na daniach,“ uviedol predseda parlamentu.

Aj predseda strany SaS Richard Sulík už viackrát v minulosti avizoval, že je za dlhodobé zníženie DPH pre tento sektor na päť percent, súčasne by však zakázal v súhrne v rámci celého roka nadmerné odpočty DPH. Dlhodobo sa nižšej dani bráni najmä hnutie OĽaNO, ktoré v ekonomických opatrenia tohto typu nevidí zmysel.

Nová daň z jadra by mala priniesť v tomto roku 50 miliónov eur

Dnes už je jasné, odkiaľ chce vziať štát chýbajúce zdroje. Nová daň z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením, ktorú 9. februára 2022 schválila vláda, by mala už v tomto roku priniesť do štátneho rozpočtu okolo 50 miliónov eur.

V nasledujúcich rokoch by mal výnos tejto dane vzrásť až na 300 miliónov eur. Po skončení sa rokovania vlády to povedal minister financií Igor Matovič (OĽANO), uviedla agentúra TASR. Slovenské elektrárne v nasledujúcich rokoch takto vláda pripraví o stovky miliónov eur.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) pripomenul, že jeho strana je zásadne proti zvyšovaniu daní, v tomto prípade to však podľa Sulíka neplatí. Slovenské elektrárne ako prevádzkovateľ jadrových elektrární budú mať podľa ministra zachovaný primeraný zisk a o nadmerný zisk generovaný extrémnym rastom cien elektriny na trhoch sa so štátom podelia.

Navyše, keď ceny elektriny klesnú, daň sa neuplatní. Štát bude od výrobcov elektriny z jadrových zariadení žiadať 50 % sumy vyrátanej ako súčin množstva vyrobenej elektriny v tomto jadrovom zariadení a dodanej na trh s elektrinou za zdaňovacie obdobie vyjadrenej v megawatthodinách a nadmerného zisku.

Reforma len pre reformu

Minister financií predstavil svoju daňovo-odvodovú „revolúciu“ na štyroch tlačových konferenciách ešte vlani v novembri. Čo to, „rozmenené na drobné“, bude znamenať v praxi? Navrhol, aby bol celý systém zdaňovania práce založený na dvoch číslach. Z hrubej mzdy zamestnanca má zamestnávateľ zaplatiť 39-percentný odvod a zamestnanec má z hrubej mzdy odviesť 19-percentnú daň. Zaťaženie zamestnávateľov sa teoreticky nezmení nijako.

Prepočty sú urobené tak, že celková cena práce, vrátane nákladov na sociálny fond, stravovanie a rekreáciu, zostane rovnaká ako v súčasnosti. „Zvýšenie čistých miezd zamestnancov bude len symbolické, ak vôbec nejaké. Stratia totiž súčasné výhody, napríklad príspevky na stravovanie, rekreácie, sociálny fond. Najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch to bude „o ničom“,“ objasnil vtedy na sociálnej sieti expert Jozef Mihál. Vylepšenie vníma pri platovej úrovni zhruba 2- až 4-tisíc eur, ale otázne je, koľko ľudí na ňu dosiahne.

Zhoršenie podmienok čaká zrejme najviac živnostníkov. Podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ SR) ich fungovalo koncom roka 2020 presne 258 813, rok predtým ich tu pôsobilo 312 266. Tým, ktorí pandémiu prežili, minister financií chce zrušiť paušálne výdavky, aj nezdaniteľnú časť na daňovníka či na manželku v tisícoch eur ročne.

Mali by platiť po novom daň 29 percent. Pri príjme s ročnými tržbami 30-tisíc eur by tak z okolitých štátov V4 zaplatil na daniach o tisíc eur viac. Prepočítal to inštitút INESS. Český živnostník zaplatí jednorázovo na daniach a odvodoch 2 588 eur, maďarský 1 649 eur. Slovenský živnostník by dnes zaplatil 3 843 eur, po novej reforme až 8 700 eur.