Podľa odhadov hrozí, že sa v Japonsku túto zimu môžu vyhodiť až päť tisíc ton mlieka. Zima býva kritická, keďže sú zatvorené školy. Detské škatuľky mlieka predstavujú dôležitú zložku spotreby. Súčasná kríza je však spôsobená najmä lockdownom, zatvorené reštaurácie a hotely sú kľúčové. Podobný prebytok sa už stáva na polopravidelnej báze, a to vždy ako reakcia na covidové zatváranie.

Mlieko je sloboda

Kým v iných končinách pokračujú intenzívne kampane za očkovanie, v Japonsku sa spustila porovnateľne profesionálna kampaň s cieľom zvýšiť súkromný dopyt po mlieku.

Predseda vlády Fumio Kishida na tlačovej konferencii vyzval občanov, aby „spolupracovali vypitím extra pohára mlieka a jeho využitím pri varení“. Minister pôdohospodárstva a guvernér Tokya pohárom mlieka ukončili nedávnu tlačovú konferenciu.

Participuje prirodzene aj súkromný sektor. Mliekari sa zaviazali kupovať mlieko denne aj medzi 25. decembrom a 3. januárom. Iniciatívu zdieľajú na sociálnych sieťach s hashtagom #1L na deň. V sieti maloobchodov Lawson si na Silvestra a Nový rok kúpite pohár teplého mlieka za polovičnú cenu. Mliekárne Meiji Holdings najali do reklamnej kampane niekoľkonásobnú majsterku sveta v zápasení Saori Yoshidovú.

Obilnica Ázie a jej problémy

Japonsko predstavuje v pôdohospodárstve jednu z najzdatnejších ekonomík regiónu. Export sektoru má tento rok presiahnuť rekordnú sumu takmer deväť miliárd dolárov. Oproti minulému roku ide o 28 percentný nárast, exportu dominuje hovädzina a saké.

Pozitívne čísla však nejdú ruka v ruke s hospodárskou stabilitou. Krajina napríklad momentálne čelí nedostatku hranolčekov, medzi 24. a 30. decembrom budú japonské reštaurácie McDonald’s ponúkať iba malé porcie hranolčekov. V tretej štvrtine roku 2021 krajina zaznamenala ďaľšie scvrknutie ekonomiky, spotrebitelia ho zatiaľ nepociťujú. Výkyvy zásobovacích reťazcov predstavujú pokračujúcu výzvu.

Problém sa navyše nedá riešiť vývozom, krajina je tretia na svete v importe mliečnych produktov. Slovensko niečo vyváža aj do Japonska, hlavnou východoázijskou destináciou pre slovenské produkty je však Čína. 

Mliečny scenár pritom nie je pre Japonsko nový. S podobným prebytkom krajina zápasila už v lete 2020. Všeobecne stabilný vzťah medzi dopytom po mlieku a pandemickou situáciou v krajine odhaľuje niektoré reality modernej spotreby.

Spotreba v domácnosti je stále raritou

Spotreba mlieka v Japonsku bola pred devätnástym storočím takmer neslýchaná. V tradičnej kuchyni sa mlieko používa zriedkavo, aj keď jeho spotreba dlhodobo rastie. Napriek tomu kríza podčiarkuje, že japonský trh závisí na dopyte škôl a podnikov. Bez nich je súčasná výroba neudržateľná. 

Nevyhnutný rozdiel medzi dopytom po surovinách v súkromí a na verejnosti, teda v reštauráciách a školách, podčiarkuje existenciu paralelných stravovacích kultúr. Mlieko sa pije vo verejnom kontexte, v domácnosti však naďalej predstavuje raritu.

Zmenu stravovacieho správania počas pandémie si už v marci všimla štúdia, ktorá okrem iného poukázala na prepojenie medzi lockdownami a rastom dopytu po mrazených jedlách. Ľudia navštevovali obchody menej často a dopyt po čerstvých surovinách klesol. Aj to môže vysvetľovať, prečo Japonsko čelí nedostatku hranolčekov, pričom sa topí v mlieku...