Japonsko, tradične spájané s kultúrou workoholizmu, sa v roku 2021 pokúsilo o radikálnu zmenu smerom k kratšiemu pracovnému týždňu. Vládne usmernenia mali za cieľ zlepšiť duševné zdravie zamestnancov a zároveň zvýšiť produktivitu.
Napriek týmto snahám sa koncept štvordňového pracovného týždňa v krajine výraznejšie neujal. Podľa ministerstva zdravotníctva, práce a sociálnych vecí len malá časť japonských firiem umožnila svojim zamestnancom využívať dlhšie víkendy.
Tvrdohlaví zamestnanci
Ani samotní pracovníci neprejavili veľký záujem o skrátenú pracovnú dobu. Keď v roku 2022 spoločnosť Panasonic, popredný výrobca elektroniky, ohlásila pilotný projekt štvordňového pracovného týždňa, očakávania boli vysoké. Prekvapivo sa po viac ako dvoch rokoch pre túto možnosť rozhodlo len 150 z celkového počtu 63-tisíc oprávnených zamestnancov, informovala agentúra Associated Press.
Do programu sa pritom zapojili aj iné významné firmy, ako napríklad Fast Retailing, elektronický gigant Hitachi či finančná spoločnosť Mizuho.
„Väčšina, konkrétne 85 percent, japonských zamestnávateľov stále ponúka tradičný päťdňový pracovný týždeň. Neochota zamestnancov čerpať dni voľna navyše má hlboké korene v povojnovom období a dlhodobých zvyklostiach,“ uvádza portál BusinessInsider.
Nie všade sa pracovný čas skracuje
Iniciatívy japonských zákonodarcov sú inšpirované podobnými krokmi v krajinách ako Singapur, Island, Írsko, Spojené kráľovstvo a Španielsko, kde sa už roky skúmajú dôsledky flexibilného pracovného režimu.
Za zmienku stoja výsledky rozsiahleho britského experimentu so štvordňovým pracovným týždňom. „Z 61 zapojených spoločností sa 54 rozhodlo v skrátenom pracovnom týždni pokračovať aj po skončení pilotného projektu, pričom 31 z nich ho zaviedlo natrvalo,” konštatujú v správe výskumníci University of Cambridge, University of Salford a nezávislej výskumnej organizácie Autonomy.
Na druhej strane, Grécko zvolilo opačný prístup a v snahe zvýšiť produktivitu zaviedlo šesťdňový pracovný týždeň pre vybrané sektory.
