Jadrový fyzik: Na Ukrajine otestujú palivo aj pre Slovensko

V rozhovore sa dočítate:

• Čo všetko treba urobiť, aby mohlo Slovensko využívať jadrové palivo inej výroby než ruskej
• Či môžu slovenské jadrové elektrárne využívať súčasné a zároveň alternatívne palivo
• Ako sa zmenila jadrová energetika po Fukušime
• Prečo v súčasnosti jadrové palivo neputuje do hlbinného úložiska, kde už nepredstavuje nebezpečie

Slovensko aktuálne využíva do reaktorov VVER-440 jadrové palivo z Ruska. Hoci Rusko nepatrí medzi najväčších producentov uránu, je najväčším obohacovateľom pre potreby jadrovej energetiky. Jeho podiel na trhu tvorí až 35 percent, menšie podiely majú Kanada a Francúzsko. Čína jadrové palivo vyrába len pre seba. Ktoré možnosti má Slovensko?

Slovensko dokáže získať obohatený urán z celého sveta, ale ten priamo nepotrebuje. Potrebuje jadrové palivo do reaktorov typu VVER-440, ktoré spĺňa predpísané technické a bezpečnostné parametre, a to dodáva len ruská firma TVEL, ktorá má s výrobou tohto typu paliva dlhoročné skúsenosti a unikátny know-how.

Palivové články okrem požadovaného obohatenia musia spĺňať viaceré termohydraulické i neutrónovo-fyzikálne parametre, ktoré si vyžadujú predpisy na bezpečnú prevádzku jadrového bloku.

Diskutuje sa o nahradení dodávok plynu, ropy a palív z Ruska a nie je to lacný, jednoduchý ani rýchly proces. Ako je to v prípade jadra? Je vôbec možné diverzifikovať alebo nahradiť dodávky?

Možné je všetko, ale treba sa zamyslieť v akej kvalite, za akú cenu a aký čas. Podobne ako v prípade plynu či ropy to bude veľmi drahé a rádovo to potrvá roky.

Reaktory typu VVER-440 sa používajú v Česku, Fínsku, Nemecku, Maďarsku, Bulharsku a v ďalších krajinách. Tie sa tiež pravdepodobne pokúsia získať palivo inde. Aké sú vôbec kapacitné možnosti alternatívnych dodávateľov?

Reaktorov VVER rôznych typov a modifikácií je takmer sto. Je to najviac rozšírený typ energetického reaktora vo svete (cca 20 percent). Vyrobiť desať alebo tisíc palivových článkov už nie je veľký rozdiel.

Problémom je postavenie linky (Westingouse už stavia vo Švédsku) a nastavenie technických parametrov, ktoré by zabezpečili požadovanú kvalitu a bezpečnosť. Obísť sa nedá ani viacročné testovanie v reaktore, ak nechceme zľavovať z kvality či bezpečnosti.

Ukrajina už istý čas spolupracuje práve so spoločnosťou Westinghouse, ktorá dodáva palivo pre elektráreň Zaporožie a Juhoukrajinskú elektráreň. Plánuje sa dodávka aj pre elektráreň Rovno, ktorá má rovnaký typ reaktorov ako Slovensko. Dokážeme čerpať s ukrajinských skúseností? Ide o plnohodnotnú náhradu ruského paliva? Ako je to s cenou?

Do Záporožskej a Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne dodáva Westinghouse palivo už roky. V oboch prípadoch však ide o reaktory typu VVER-1000, teda rovnaké ako v Temelíne, kde sa toto palivo používalo v rokoch 2000 až 2010. Podnik České energetické závody (ČEZ) však kontrakt vypovedal a prešiel na ruského dodávateľa.