Jadrová energia v jadre sporu o budúcnosť energetiky EÚ. Ide o emisie, ale aj o peniaze

Európsky energetický trh pri svojej reforme ukázal dve koalície krajín, ktoré delil veľmi odlišný pohľad na jadrovú energiu. Spor sa ťahá hlavne naprieč francúzsko-nemeckou hranicou. Nakoniec sa našlo spoločné riešenie, obe strany to označujú za víťazstvo, podstata sporu však existuje naďalej. Čo je podstatou tohto sporu a kde stojí Slovensko?

Dva roky po začiatku energetickej krízy EÚ konečne prijala súbor opatrení, ktoré mali zabiť povestné dve muchy jednou ranou. V prvom rade by mali zabráni opakovaniu sa brutálnej volatility cien elektrickej energie. V druhom rade sa mala riešiť finančná stránka veci. Okrem nastavenia pravidiel dotácií zelených zdrojov energie bolo dôležité vytvoriť systém finančných transferov v čase vysokých cien energií.

Počas energetickej krízy výrazne stúpli účty za energie domácností a firiem, ktoré končili na účtoch elektrární. Nikto z nich danú situáciu nespôsobil, napriek tomu však nastal obrovský presun bohatstva. To bolo, pochopiteľne, politicky neudržateľné, a preto sa elektrárne mimoriadne zdaňovali a peniaze sa používali na kompenzáciu pre domácnosti a firmy.

To je síce dobre mienený postup, ale každá vláda si ho nastavila po svojom. Aj do budúcna sa to bude v prípade potreby robiť podobne, ale podľa vopred dohodnutej schémy.

Dva dôvody, prečo sa Nemci boja jadra

S návrhom museli súhlasiť všetky krajiny. Prvý pokus o odsúhlasenie novej reformy však narazil na odpor Berlína. Nemecko však nebolo samo, pripojili sa k nemu aj Holandsko, Luxembursko, Dánsko či Belgicko. Existovala obava, že Francúzsko získa obrovský nadpríjem vďaka svojej veľkej flotile jadrových elektrární, ktoré vyrábajú prúd veľmi lacno.

Dohoda totiž počítala s tým, že elektrárne dostanú svoj adekvátny zisk a od určitej ceny elektriny na burze odvedú peniaze vláde, ktorá ich rozdelí do ekonomiky. Bude to však platiť aj opačne; ak cena elektrickej energie klesne pod určitú úroveň, elektrárne budú mať nárok na dotáciu.