J. Hrabina: Nie je jasné, kto obnovu Ukrajiny zaplatí. Odčerpané financie by sa mali vrátiť

Vojna na Ukrajine trvá už rok a pol. V poslednom čase sa však čoraz častejšie hovorí o povojnovej obnove krajiny. Ako sa na ňu pripravujú zahraniční investori, ako ju môžu ovplyvniť problémy s dlhoročne zakorenenou korupciou a akým energetickým výzvam bude čeliť Ukrajina, o tom pre TREND hovorí analytik a zakladateľ spoločnosti GeopoLytics Jozef Hrabina.

Na povojnovú obnovu Ukrajiny má ísť podľa odhadov viac ako 400 miliárd dolárov. Je na mieste hovoriť o povojnovej obnove v čase, keď vojna stále pokračuje?

Diskusia a nejaké plánovanie je určite vhodné. Ak sa má Ukrajina stať plnohodnotným členom Západu aj po ekonomickej stránke, tak jej rekonštrukcia môže tento proces značne urýchliť. Na druhú stranu, od začiatku invázie sa len čiastka potrebná na obnovu Ukrajiny menila už niekoľkokrát a vo výsledku nie je úplne jasné, kto obnovu bude platiť.

Ak to budú daňoví poplatníci, nemali by sa štáty, respektíve firmy z tých štátov, podieľať na obnove podľa nejakého pomerného kľúča tak, aby sa aspoň čiastočne vrátili náklady do štátnych pokladníc, z ktorých boli tieto financie odčerpané?

Myslím si, že tieto diskusie by mali prebiehať už teraz. Prvá fáza obnovy sa už de facto začala, keďže zahraničné firmy sú zapojené do rekonštrukčných prác po náletoch a v oslobodených oblastiach.

Nemecko ešte vlani vyjadrilo obavy, že finančná pomoc smerujúca na Ukrajinu môže skončiť v korupčných schémach. Posunulo sa niečo v tomto smere? Do akej miery je možné počas vojnového stavu posúdiť boj proti korupcii?

Otázka korupcie na Ukrajine je mimoriadne citlivou témou. Ukrajinské autority bojujú nielen s ruskou okupáciou, ale i s hlboko zakorenenou korupciou.

Niet pochýb, že Kyjev sa posunul míľovými krokmi smerom na Západ. No okrem toho musí riešiť množstvo problémov, ktoré mu bránia v ekonomickom rozvoji, či už sú to konfiškácie majetkov, alebo vnútorné mocenské ambície jednotlivcov.

Uvediete príklad?