Inštitúciám by prospelo vyvodenie osobnej zodpovednosti. Potvrdzujú to covidové zlyhania

V krízových časoch by Slovensku pomohli silné inštitúcie, ktoré dokážu stabilizovať situáciu. V krízach, ktorými Slovensko prešlo za posledné roky sa však viaceré štátne inštitúcie neosvedčili. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ).

Podľa Správy o kontrolnej činnosti NKÚ sú alarmujúce výsledky i za rok 2023. „Slovensko nemá stratégiu, ktorá by mu jasne určovala budúce smerovanie, a preto sa na svojej ceste za prosperitou a rastom čoraz viac potáca a stráca potrebné sily,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Obdobie covidu prinieslo veľa neštandardných situácií, s ktorými sa vtedajšie vedenie štátu nedokázalo popasovať. (Ne)riešenie viacerých kríz sa výrazne podpísalo na štátnom rozpočte SR a udržateľných verejných financiách.

NKÚ napríklad naďalej pokračuje v kontrolách obstarávania a nákupu vakcín proti covidu. Veľa otázok vyvoláva najmä zazmluvnenie nákupu vakcín od súkromnej farmaceutickej spoločnosti Pfizer, ktoré musí Slovensko nakupovať za desiatky miliónov eur až do roku 2026, aj keď ich nevyužije. Objednávanie vakcín v násobne vyšších množstvách, ako má celá Európska únia (EÚ) je v súčasnosti predmetom vyšetrovania. Podozreniam z korupcie a konfliktu záujmov čelí šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Prípad vyšetruje Európska prokuratúra.

Tým, či mohli pri obstarávaní vakcín inak konať aj inštitúcie na Slovensku sa zaoberá NKÚ. Zisťuje, na základe čoho napríklad zamestnanci rezortu zdravotníctva definovali objemy vakcín a požiadavky pre Slovensko. Navyše, keď od začiatku zazmluvňovania bolo jasné, že sa nezazmluvňuje iba jedna dávka, ale oveľa viac, hoci očkovacia kampaň tvrdila občanom opak.

Kontroly NKÚ v tejto veci pokračujú a budú známe v najbližšom období.

Problematický rezortizmus

Dôsledky riadenia viacerých inštitúcií počas kríz pociťuje Slovensko dodnes.