Iní nech nám závidia, tvrdí Matovič, zrazil sa s Ficom. Chystá daňové peklo pre bohaté firmy

Budeme sa tváriť, že dávame ľuďom viac peňazí, ale vytiahneme ich od tých najbohatších. A šokujeme biznis sektor, s ktorým už dva roky nekomunikujeme a rovno zavedieme opatrenia od stola. Takto nejako premýšľa vláda Eduarda Hegera, ktorá plánuje urobiť rovnaký krok ako vláda Roberta Fica – zvýšiť dane bohatým firmám, vrátane monopolov a oligarchov.

Súvisí to s pomocou ľuďom so zdražovaním, na čo chce minúť tento rok 260 miliónov eur a na budúci rok viac ako miliardu eur, avizoval premiér. Na boj s infláciou predstavila koalícia dnes (21. apríla) jednorazové opatrenia aj systémové opatrenia.

Akú formu zdaňovania vláda zvolí, nie je zatiaľ jasné. Spomína predbežne zdaňovanie monopolov a oligopolov. Niečo podobné schválila už pred rokmi aj vláda R. Fica, ktorá otvorila otázku selektívneho daňového prístupu k monopolom už v roku 2006.

Napríklad pôvodný zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára 2012, parlament ho definitívne zrušil v novembri 2020 po tom, keď prinášal do štátnej kasy zhruba 300 miliónov eur ročne, a tak bankám klesli náklady.

V súčasnosti sa ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča, podobne ako R. Fico, opiera o tvrdenie, že čistý zisk bankového sektora na Slovensku po zdanení rastie a bohatí profitujú z vysokej inflácie a finančnej krízy. Niečo sa dalo vytušiť z predchádzajúcich vyjadrení koalície.

Už pred pár dňami podobné zámery avizoval minister práce zo Sme rodina Milan Krajniak, ktorý naznačil, že peniaze na výpomoc pre príjmovo najslabšie skupiny plánuje nájsť mimoriadnym zdanením veľkých firiem. Uviedol ako príklad spoločnosť Slovnaft, no mohlo sa to dotýkať aj výrobcov elektriny.

Regulované subjekty však už v súčasnosti platia špeciálny odvod vo výške 4,4 percenta nad rámec daní z príjmu právnických osôb. Spoločnosť Slovnaft zase v médiách avizovala, že rafinérske marže sa za posledné tri roky pohybujú tesne nad nulou. Európska únia dlhodobo namieta voči neodôvodnenej selektívnosti medzi rôznymi subjektami pôsobiacimi napríklad vo finančnom sektore, ale zdá sa, že vláda pôjde vlastnou cestou.

Teatrálna hra so slovíčkami  

Avizovaných opatrení proti zdražovaniu je viac. Podľa slov ministra financií Igora Matoviča systémový charakter. Podnikatelia si myslia pravý opak – žiadna systémovosť, len nové dane a riešenia bez diskusií a analýz navrhnuté od stola. 

Minister neostal podľa slov poradkyne pre dane, mzdy a účtovníctvo Jaroslavy Lukačovičovej nič dlžný svojej teatrálnosti a ani neznalosti problematiky, uviedla na svojej sociálnej sieti.

„Heslá a marketingové frázy, ktoré tam zazneli boli ako z učebnice politického marketingu, ale pripisovala by som ich skôr zástupcom iných politických subjektov asi desať rokov dozadu. Prečo si minister myslí, že tie firmy, ktorých sa to bude týkať budú chcieť aj naďalej vykazovať vysoké zisky a ostať podnikať v tejto krajine? Vo všeobecnosti, bohatým brať a chudobným dávať, to mi príde také....zbojnícke?," položila si poradkyňa otázku. 

Zvýšené výdavky štátu na pomoc ľuďom so zdražovaním by malo z podstatnej časti zaplatiť zvýšenie daní pre sto mimoriadne bohatých firiem. Zvyšovanie by sa naopak nemalo dotknúť dane z pridanej hodnoty (DPH) ani dane z príjmu zamestnancov či živnostníkov. Orientačne minister financií spomenul už existujúci odvod pre regulované subjekty, ktorý špecifikuje určitý okruh firiem, ktorých sa to môže dotknúť.

Vraj má dobrú kalkulačku na to, aby vedel, že všetky výdavky v sume takmer 1,3 miliardy eur ročne, budú finančne kryté. „Bude sa to týkať približne sto firiem, veľmi bohatých firiem z radov monopolov a oligopolov. Bežný človek môže žiť v kľude a keď je to rodina s deťmi, ktoré ešte neskončili vysokú školu, môže sa tešiť na pomoc," doplnil.

Časť nákladov pre rodiny majú byť kryté z úspor pri riadení štátu, ktorú však minister bližšie nešpecifikoval. Zopakoval, že v rámci programového vyhlásenia vlády nezvyšujú celkové daňovo-odvodové zaťaženie, ale je to práve naopak. Pripomenul, že záväzok znižovať dane z príjmu stále platí, čo sa ukázalo aj pri zvýšení daňového bonusu .

Sulíkova strana návrhy odmietla 

K návrhom vládnej koalície sa nepripojila strana Sloboda a Solidarita (SaS), zvyšovanie daní je pre nich červenou čiarou. Ako informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák, podporujú rýchlu a adresnú kompenzáciu pre zraniteľné skupiny, pričom by mohla byť krytá z očakávaných rozpočtových nadpríjmov.

„Zvyšovanie daní nie je liekom na súčasnú inflačnú krízu. Slovensko je krajina s najvyšším rastom daňovo-odvodového zaťaženia v posledných desiatich rokoch z krajín EÚ, preto treba byť veľmi opatrný pri ich ďalšom zvyšovaní. Nie všetky rodiny s deťmi nutne potrebujú kompenzáciu,“ uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič. Všetky dodatočné dane a výdavky, ktoré sa zavedú, sú podľa strany SaS trvalého charakteru a budú kontinuálne zaťažovať ekonomiku a štátny rozpočet. 

Zatiaľ toho veľa z ich predvolebných sľubov neprešlo. Medzi štyri najdôležitejšie opatrenia patrilo pred voľbami zavedenie rovnej dane, najviac na úrovni 19 percent a bez výnimiek. Pripúšťali zmenu daňového mixu smerom k majetkovým, spotrebným a ekologickým daniam.

Jednoznačne boli za zrušenie dane z poistenia, bankového odvodu i za zjednotenie a zníženie DPH. Plánovali tiež zrušiť daň z dividend i daň pre regulované subjekty. V súčasnosti zvyšok koalície presadzuje skôr opak.

Jánošikovský prístup nebude fungovať

Podnikatelia v tom majú jasno od začiatku. Vláda opäť rozhoduje o nich bez nich. Dôležité informácie sa dozvedajú len z tlačovej konferencie, a to sa jednoznačne rozchádza s princípmi predvídateľnosti nastavenia legislatívy, ako to vláda avizovala v programovom vyhlásení. 

Zavádzanie nových osobitných či odvetvových daní a odvodov nie je podľa Martina Hoštáka, tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), efektívnou cestou k hľadaniu finančných rezerv na financovanie vládnych sociálnych programov. „Môže to obmedziť investičnú aktivitu v budúcnosti. Štát by mal pomáhať mladým, chudobným rodinám. Avšak pokiaľ ide o zdroje  – v prvom rade je potrebné zrealizovať audit verejných výdavkov, na ktorý zamestnávatelia upozorňujú dlhé roky,“ objasnil.