Inflačný džin sa derie von z fľaše. Európski bankári otáčajú kormidlo, chcú zdražiť peniaze

Dvere k júlovému zvýšeniu úrokových sadzieb sa začínajú, prvýkrát od roku 2011, v eurozóne pomaly, ale isto otvárať. Európska centrálna banka (ECB) ukončí nákupy aktív, ktorými roky podporovala európsku ekonomiku, teda zhruba o mesiac prestane do nej pumpovať miliardy eur. Ohlásila to na zasadnutí Rady guvernérov, ktoré sa konalo vo štvrtok 9. júna 2022.

Také zdražovanie, ktoré v eurozóne zažívame v posledných mesiacoch, tu ešte nebolo. Ceny tovarov a služieb rastú najviac od zavedenia eura pred viac než 20 rokmi. ECB proti prudkému zdražovaniu a vysokej inflácii zatiaľ nezasiahla a úroky v eurozóne už niekoľko rokov drží na nule.

Rada ECB naďalej ponecháva kľúčovú sadzbu na úrovni nula percent, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni štvrť percenta a depozitnú sadzbu na úrovni mínus pol percenta. Signalizuje, že v júli zvýši úrokové sadzby o pár bázických bodov, a potom opäť v septembri, čiže plánuje pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky.

Depozitnú sadzbu má pritom od roku 2014 zápornú, to znamená, že komerčné banky musia za uloženie peňazí v ECB platiť. Čo hľadať za jej rozhodnutiami a do akej miery sa to dotýka slovenského trhu?

ECB je vraj príliš optimistická

Analytici poskytujú v poslednej dobe rôzne scenáre, čo ECB urobí. „Nepredpokladáme žiadne príjemné prekvapenie. Pravdepodobná je revízia rastu hrubého domáceho produktu (HDP) smerom nadol a jadrová inflácia, ktorá sa udrží nad cieľovou hodnotou dlhodobejšie. Eurozóna by sa však v tomto roku mala vyhnúť recesii, hoci veľa krajín už môže byť v technickej recesii, napríklad Francúzsko,“ uviedol pre pár dňami Christopher Dembik, makroekonomický analytik zo Saxo Bank.

Predpovede rastu HDP sa podľa neho do konca roka určite zrevidujú smerom nadol. „ECB je prehnane optimistická, pokiaľ ide o rast a jej schopnosť vyrovnať sa s infláciou – či už je príliš nízka alebo vysoká,“ varuje CH. Dembik. 

A ako to vníma ECB? Aktuálne počíta s tým, že inflácia v eurozóne zostane nad jej dvojpercentným cieľom počas celého prognózovaného obdobia (do roku 2024). Podľa novej predpovede v tomto roku dosiahne 6,8 percenta, pričom ešte v marci ECB počítala s úrovňou 5,1.

V roku 2023 by sa mala inflácia spomaliť na tri a pol percenta a v roku 2024 na 2,1 percenta. ECB tiež znížila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 2,8 percenta z 3,7 a v roku 2023 na 2,1 percenta z 2,8. V roku 2024 naopak počíta s rýchlejšou expanziou, konkrétne s plusovou hodnotou 2,1 percenta, nie 1,6.

Slovensko je pripravené, avizuje guvernér NBS

Na zasadnutí guvernérov v Amsterdame sa zúčastnil aj guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír. Potvrdil avizované novinky, s ktorými ECB prichádza a uviedol aj, ako to zasiahne tuzemský trh.