Inflačné tlaky v eurozóne sú iného charakteru ako v USA

Podobnosti sú zrejmé. V roku 2022, podobne ako v 70. rokoch, viedol energetický šok k trvalému zvýšeniu cien mnohých iných tovarov. Takzvaná miera jadrovej inflácie, ktorá odstraňuje nestále ceny energií a potravín, sa v súčasnosti blíži k 6 percentám v Spojených štátoch a 4 percentám v eurozóne. A narastajú obavy, že tak ako v 70. rokoch bude tento trend pretrvávať.

Ale sotva sa dožijeme opakovania 70. rokov. Jeden kľúčový rozdiel spočíva na trhu práce. Vtedy rozšírená indexácia miezd znamenala, že vyššie ceny energií a iných cien automaticky viedli k rovnakému zvýšeniu miezd. Tam, kde bola indexácia miezd menej dôležitá, odbory dosiahli rovnaký výsledok, keďže odmietli akceptovať akékoľvek zhoršenie životnej úrovne svojich členov.

Dnes to tak nie je, aspoň v eurozóne. Podľa nového nástroja na sledovanie miezd Európskej centrálnej banky sa mzdy v eurozóne zatiaľ zvýšili len o 3 percentá, čo je oveľa menej ako 8,6-percentná inflácia zaznamenaná v júni. Inými slovami, neexistuje žiadna stopa po špirále miezd a cien ako v 70. rokoch.

Ďalším rozdielom je, že európski výrobcovia dokázali zvýšiť svoje ceny dostatočne na to, aby kompenzovali značnú časť nárastu nákladov na energiu. Na základe cien z júna 2022 sa má účet za dovoz energie do eurozóny tento rok zvýšiť o viac ako 4 percentá HDP. Prudké ceny energií za posledný rok podporili 24-percentný nárast dovozných cien do Európskej únie po viac ako desaťročí stability.

Zvýšili sa však aj ceny účtované vývozcami z EÚ, a to o viac ako 12 percent – a EÚ viac vyváža ako dováža. Európski výrobcovia tak dokázali vykompenzovať o niečo viac ako polovicu straty príjmov z vyšších cien energií a udržať ju na úrovni tesne pod 2 percentami HDP. Je to vysoká cena, ale je tiež zvládnuteľná.