Inflácia na Slovensku sa znižuje príliš pomaly. Pri tomto vývoji bude o pol roka najvyššia v EÚ

Minulý mesiac slovenská ekonomika čelila druhému najvyššiemu zdražovaniu v Európskej únii. Podľa harmonizovanej metodiky Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) inflácia v júli 2023 dosiahla v medziročnom porovnaní hodnotu 10,3 percenta. Rovnako prudký rast cien v tom istom mesiaci trápil aj Poľsko. Najviac, o 17,5 percenta, narástli v Maďarsku. V regióne Vyšehradskej štvorky je na tom najlepšie Česko, kde ceny vzrástli o 10,2 percenta.

Na slovenskom vývoji je znepokojivá najmä jedna vec. Od januára 2023 do júla 2023 spomalila inflácia z 15,1 na 10,3 percenta. Na regionálne pomery je pokles o 4,8 percentuálneho bodu príliš mierny. V rovnakom období prišlo v poľskej ekonomike k zníženiu o 5,6 percentuálneho bodu, v maďarskej o 8,7 percentuálneho bodu a v českej o 8,9 percentuálneho bodu. V prípade pokračovania tohto negatívneho trendu môže už na budúci rok trápiť najvyššia inflácia slovenskú ekonomiku.

Regionálny líder

Česká republika od januára do júla 2023 zaznamenala medziročný pokles inflácie z 19,1 na 10,2 percenta. „Naši spotrebitelia prestali akceptovať vysoké ceny mnohých produktov. Ukazujú to dáta za prvých sedem mesiacov tohto roku. To na jednej strane pôsobí protiinflačne, na druhej prinesie miernu recesiu,“ zhodnotil pre ČT24 český minister financií Zbyněk Stanjura (ODS). Najnovšia makroekonomická prognóza počíta v tomto roku s poklesom českého HDP o 0,2 percenta.

Česká vláda ako jediná v regióne začala razantnejšie konsolidovať verejné financie. Takzvaný úsporný balíček pozostáva najmä z rušenia rôznych daňových výnimiek. Len z tohto dôvodu bude ekonomický výkon krajiny nižší o 0,3 percenta HDP. Kombinácia recesie, nízkej spotreby domácností a konsolidácie rozpočtu má už na budúci rok priniesť prijateľný rast cien. České ministerstvo financií v roku 2024 počíta s priemernou infláciou 2,8 percenta. Pre porovnanie, slovenské ministerstvo očakáva rast cien o 4,8 percenta.

Problém menom voľby